Richarda Ďuranu z INESS cituje vo svojom
komentári zo dňa 27.2. 2009 Robert Kotian z Hospodárskych novín. Kabinet
zvýšené verejné príjmy nevyužil ani na zlepšovanie podmienok pre podnikateľov,
a Slovensko malo znížiť povinné odvody do dôchodkového či zdravotného
poistenia, aby sa stalo zaujímavejším pre investorov.
Vládna koalícia aj v roku 2008 posilňovala vplyv štátu
na hospodárstvo, regulačné orgány a verejný život, rástol stranícky
klientelizmus, v parlamente otvorene používala princíp tyranie väčšiny,
prehlbovala konfrontáciu s opozíciou, médiami, mimovládnymi organizáciami a
nezávislými iniciatívami. Schvaľovala zákony, kritizované doma aj v zahraničí,
niektoré posilnili úlohu štátu v snahe zabezpečiť "trafiky“ pre
ľudí blízkych vládnej koalícii. Hovorí o trendoch vládnej koalície po nástupe
Roberta Fica Súhrnná správa o stave spoločnosti Slovensko 2008 z dielne
Inštitútu pre verejné otázky. A ešte že
kabinet zvýšené verejné príjmy nevyužil ani na zlepšovanie podmienok pre
podnikateľov, a Slovensko malo znížiť povinné odvody do dôchodkového či
zdravotného poistenia, aby sa stalo zaujímavejším pre investorov (Richard
Ďurana).
Dlhodobé prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti
politických strán a jednotlivých politikov však ukazujú na nedostižný náskok
Smeru-SD a jeho predsedu Roberta Fica. Vraj preto, lebo vládna koalícia využila
priaznivú hospodársku situáciu namiesto ďalšieho rozvoja krajiny do veľkej
miery na posilňovanie svojej popularity. "Priaznivý ekonomický vývoj
ešte upevnila vláda tým, že nič od občanov nežiadala“ (Oľga Gyárfášová).
Dilema? Paradox?
Klamú azda jednotliví autori Súhrnnej správy? Sú
nedôveryhodné prieskumy verejnej mienky? Alebo je ľuďom jedno, či sú poznatky
autorov správy pravdivé a preferujú niečo iné?
Predstavte si človeka, ktorý vám pred nástupom k moci
a ešte nejaký čas potom denne hovorí, že vám môže sľúbiť iba pot a slzy,
uťahovanie opaskov, lebo tí pred ním prejedli už včera to, čo mali mať až
zajtra, sľubuje tvrdý reformný proces a vytváranie korektných pravidiel pre
všetkých – a výsledkom toho všetkého bude svetielko v tuneli. Keby s týmto
človekom nebolo spojených iks škandálnych káuz, keď sa bezostyšne kradlo a
klamalo, možno by dnes nebol jedným z najnedôveryhodnejších politikov.
A potom je tu iný človek, ktorý vám denne hovorí, že
on by to robil inak, že nie je možné si donekonečna uťahovať opasky, že dobré
ekonomické výsledky nie sú dielom reforiem, ale lacnej a poctivej práce našich
občanov, že tak ,ako kradol jeho predchodca, kradol aj predchodca jeho
predchodcu, a že nás nepustí do Európy s holými zadkami, že nás globálna kríza
obíde, že nedovolí ubrať zo sociálnych programov ani jeden cent, lebo za
súčasnú globálnu krízu nemôžu naši ľudia (teda, s výnimkou jeho predchodcov),
že…
Je ľuďom jedno, či je Súhrnná správa výstižná? Alebo
len väčšina z nich chce, aby to, čo hovorí premiér, bola pravda? Lebo ak ju
nemá, bude to zasa bolieť.
Robert Kotian
