Zhruba pred mesiacom sa na prvé stránky ekonomických denníkov a týždenníkov dostali katastrofické správy o ohromnom zadlžení bankového sektora krajín strednej a východnej Európy voči zahraničiu. Prezentované hodnoty ako napríklad úvery splatné do jedného roka v objeme 400 mld. €, to jest vo výške jednej tretiny HDP regiónu, môžu skutočne naháňať strach. Bližší pohľad však odkrýva trochu odlišnú realitu.
Stredná a východná Európa z pohľadu BIS (Banka pre medzinárodné
platby), ktorá reportuje o pozíciách bánk, zahŕňa okrem krajín V4 či
Pobaltia aj Turecko, Rusko či Bielorusko a Albánsko. Netreba
vysvetľovať, že priemerovanie týchto krajín kvôli ich rozdielnosti
obmedzuje vypovedaciu hodnotu týchto čísel. Takto široko vymedzený
región pritom obýva okolo 380 mil. ľudí (EÚ má v súčasnosti necelých
500 mil.). Z neznámych dôvodov pritom správam dominovali čísla strednej
Európy, hoci v tejto tabuľke zostavenej k 3Q2008 by len také Írsko so
sumou 477 mld. € predbehlo celý región. Bez zmienky tiež ostali
francúzske záväzky splatné do jedného roka predstavujúce viac ako 60%
celkových zahraničných záväzkov.
Hlavný problém ale spočíva v
nesprávnej interpretácii dát. Ilúziu vysokej zadlženosti voči
zahraničiu, ako upozorňujú analytici Erste Bank ale aj ČNB, vyvolal
fakt, že do tejto sumy boli zahrnuté aj úvery poskytnuté dcérami
zahraničných bánk na lokálnych trhoch. Vzhľadom na fakt, že napríklad
na Slovensku, v Česku, čiastočne aj v Poľsku sú veľké banky takmer
výlučne dcérami zahraničných bánk, došlo logicky k nafúknutiu objemu
zahraničných záväzkov. Pritom tieto banky získavajú prostriedky na
poskytovanie úverov z viac ako polovice z vkladov miestneho
obyvateľstva, nejedná sa teda o expozíciu voči zahraničiu. Zaujímavé
pritom je, že ak sa zadlženie zníži o aktíva, dokonca ani krízou
postihnuté Maďarsko nepatrí medzi najväčších dlžníkov. Spomínaná
analýza Erste Bank ukazuje, že pri hodnotení čistej pozície je v
menovej únii šesť krajín s vyššou mierou zadlženia.
Slovenské domácnosti ešte nepoznajú dlh
So
zadlžením domácností v Eurozóne sa nemôžeme porovnávať. Hoci medzi
rokmi 2002-2007 si domácnosti CEE (bez Pobaltia a Bieloruska) brali na
seba ročne o 44% (!) úverov viac, zadlženie je stále relatívne nízke.
Slovenské domácnosti dlžia menej ako 20% HDP, zatiaľ čo priemer menovej
únie je takmer trikrát vyšší a zadlženie amerických a britských
domácností presahovalo v roku 2005 90% HDP. S výnimkou Pobaltia a
Chorvátska, v žiadnej z krajín Eurozóny nie je dlh domácností vyšší ako
35% HDP. Rovnako pôžičky podnikom v krajinách V4 sú v porovnaní s
Eurozónou polovičné. Niežeby krajiny CEE boli bez problémov. Dôležitý
nie je len pomer voči HDP, ale tiež podiel splátky na mesačných
príjmoch domácností. Rastúca nezamestnanosť tento problém zvýrazní.
Najviac však v krajinách, ktoré evidujú vysoký podiel úverov v cudzej
mene. Domácnosti v Maďarsku, Rumunsku a Pobaltí, evidujú v cudzej mene
viac ako polovicu objemu úverov. S oslabujúcou menou sa dlh v cudzej
mene stáva výrazne drahším, čo sa môže prejaviť na rastúcom objeme
neplatičov.
Realita Maastrichtských kritérií
Podobne
ako domácnosti, aj vlády strednej a východnej Európy sú zadlžené menej,
ako vlády vyspelých krajín. Ešte máme v živej pamäti všemožné kroky
súčasnej vlády, aby sme splnili všetky Maastrichtské kritéria. Bez
problémov sme plnili kritérium podielu vládneho dlhu na HDP, ktoré
podľa Paktu stability má byť pod 60%. Pritom dvanástka krajín eurozóny
toto kritérium neplní minimálne od roku 1996, v priemere ich dlh
dosahoval 66% v roku 2007. Lídrom tejto štatistiky je Taliansko so 104%
dlhom.
Uvedené čísla ukazujú, že vysoké dlhy zatiaľ nie sú hlavným
problémom minimálne vyspelejších krajín strednej a východnej Európy,
hoci náklady na ich financovanie vplyvom rastúcej rizikovej prirážky v
poslednej dobe vzrástli. Opatrnosť bánk a sklo domácností sporiť v
ťažkých časoch spôsobí, že rastová úverová tendencia minulých rokoch
výrazne poklesne, môže dôjsť aj k poklesu. Rast zadlženia tak budeme
pozorovať hlavne na strane vlád, ktoré už tak plánované deficity
rozpočtov navýšia o náklady na protikrízové balíčky a záchranu bánk, či
veľkých podnikov. Keďže však problémy bánk zatiaľ strednú a Európu
obchádzajú, je dosť pravdepodobné, že náskok vyspelých krajín únie v
zadlžení sa ešte zvýši.
Radovan Ďurana
INESS
