Príčiny rozdielov v cenách v rôznych krajinách
zhrnul Richard Ďurana z INESS pre Profit dňa 11.3. 2009 do stručného
konštatovania: „Rozdielny dopyt, rozdielna ponuka, rozdielne náklady (na mzdy,
prenájom, logistiku, energie – a množstvo iných faktorov) a v neposlednom rade
rôzne ekonomicko-kultúrne faktory.“
Necelých dvadsať kilometrov západne od Bratislavy je cenový raj
ekonomicky gramotných Slovákov. Hovoria si tak najmä tí, čo v sobotu dopoludnia
zaparkujú pri nákupnom komplexe na okraji rakúskeho Hainburgu. Dobrovoľne sa
oddávajú nákupnej horúčke, pretože vedia, že tým – ušetria.
Postupne sa parkovisko plní autami nielen z pohraničných okresov. Nájdu sa
aj evidenčné čísla z okresov Vranov nad Topľou, Poprad, takisto z Poľska a
Maďarska. S krajanmi Profit preberá súčasne s paradajkami aj vážne témy. Prečo
sú Slováci ochotní pre nákupy podniknúť cestu do Rakúska?
Muži nenakupujú tak výdatne ako ženy, ale paradoxne sa Profit o cenách
pampersiek aj zemiakov dozvedá práve od tridsaťročného živnostníka Jána Nováka
z Vranova nad Topľou. „Nechcem nikomu vyvracať predsudky, ale tu v Hainburgu
mám z nakupovania pasiu. No nekúpte tie paradajky, keď sa na vás usmievajú,“
teší sa Ján, ktorý sa v Hainburgu zastaví tak raz do mesiaca.
„Nakupujem najmä v Hoferi, do Billy až tak nechodím, je tam drahšie. Tu však
v porovnaní s Metrom vychádzajú všetky produkty okrem údenín o dvadsať až
tridsať percent výhodnejšie. Oplatí sa kupovať špeciálne mliečne výrobky,
pečivo, cereálie či tuniaky. Mäso a elektronika sú najvýhodnejšie v Maďarsku,
textil v Poľsku.“
Do obchodu Bipa chodí Ján zasa po všetko, čo je pre bábätká, a odporúča:
„Najlepšie je mať kartu zákazníka, s ktorou je na každý produkt ešte zľava. K
plienkam sa môžem vyjadriť dokonca veľmi odborne, v Rakúsku sú kvalitnejšie,
nie sú napúšťané arómou ako na Slovensku. Nás niektoré firmy považujú ešte
stále za východný blok. Dnes som napríklad na plienkach ušetril 8,93 eura.“
Čo ľudia nakupujú
Keď sa pozriete Slovákom do nákupného koša, nájdete tam zo všetkého niečo.
Počas debaty na parkovisku sa okolo nás premelie niekoľko desiatok áut
hľadajúcich voľné miesto na parkovanie. Aj tridsiatnik Peter Moloch chodieva
nakupovať do Rakúska. Vraj od novembra minulého roka. Scestovaný živnostník
zistil, že všade je lacno, doma najdrahšie.
„O tridsať percent je to tu výhodnejšie, všetkým to odporúčam,“ hovorí a
otáča hlavu smerom k čerpacej stanici za parkoviskom. „Nielenže si prídem lacno
nakúpiť, ale aj natankovať. Liter nafty stojí v Rakúsku 92 centov. Tých dvadsať
kilometrov z Bratislavy sa oplatí, aj keby som mal prísť len po plnú nádrž.“
Priemerná cena nafty v tom týždni na Slovensku bola 1,08 eura, takže motorista
na päťdesiatlitrovej nádrži mohol ušetriť zhruba osem eur.
Päťdesiatriročná poštárka Kvetka Mešťanková nemá extra veľký plat, do
Rakúska však chodila nakupovať ešte v časoch, keď malo šilingy. Je to už vyše
tridsať rokov, čo navštevuje pravidelne rodinu vo Viedni, cestou k nej sa vždy
zastaví aspoň na malý nákup. Podľa Kvetky je v Rakúsku lacnejších až
deväťdesiat percent základných potravín.
Dôkazy vyťahuje z rukáva, keď začne vyratúvať: „Jogurt u nás je 120-gramový,
v Tescu stojí 46 centov, tu je 180-gramový za 35 centov. To je rozdiel. Ide len
o maličkosť, ale pri veľkom nákupe to urobí svoje. Kilové cestoviny stoja v
Rakúsku necelé euro, keď sú v akcii aj menej. Za necelé euro na Slovensku
takúto gramáž cestovín nekúpite.
Kilový čierny chlieb stojí 99 centov, čo v Bratislave asi ťažko zoženiete.
Aj kvalitou sú rakúske výrobky neporovnateľné, majú svoju tradíciu, kupujem ich
už dvadsať rokov a výber je stále bohatý, kvalita stále rovnaká. Na Slovensku
okrem bryndze a syrov nič tradičné nemáme. A žiaľ, naše slovenské výrobky sú
drahé.“
Prečo v zahraničí lacnejšie?
Podľa Michaela Wügera z rakúskeho hospodárskeho inštitútu WIFO nakupujú
veľké reťazce v Rakúsku tovar od svojich dodávateľov za stlačené ceny, to im
dáva krídla, aby ponúkali zľavy a rabaty aj pre koncových spotrebiteľov. Aj
preto maloobchodníci vstupujú takisto do nákupných kooperácií, ktoré im tiež
pomôžu s marketingom, propagáciou a predajom.
Ďalším argumentom je, že v Rakúsku existuje popri štandardnej sadzbe DPH vo
výške dvadsať percent aj znížená na základné potraviny vo výške desať percent.
Existuje niekoľko spotrebných daní na tabak, pivo, minerálne oleje, alkohol…
O jednom i druhom hovoril aj na Slovensku súčasný premiér Robert Fico ako o
nástrojoch, ktorými chce bojovať za nižšie ceny potravín a pohonných látok.
Lenže to bolo iba pred voľbami.
M. Wüger pre Profit dodáva, že prijatie eura v Rakúsku v konečnom dôsledku
stlmilo rast cien. Pri produktoch dennej spotreby ceny najprv stúpli, a to
relatívne vysoko. Zákazníci ich musia kupovať často, preto začali považovať
infláciu za oveľa vyššiu, ako v skutočnosti bola. Mali pocit, že majú odrazu
menej peňazí, čo dopyt po potravinách znížilo. A ceny museli klesnúť.
Ľuboš Drahovský z bratislavskej agentúry pre prieskum trhu Terno si takisto
myslí, že jedným z dôvodov, prečo existujú rozdiely v cenách, sú rozdielne sadzby
dane z pridanej hodnoty. Napríklad v Českej republike je na základné potraviny
len šesťpercentná sadzba.
Ďalším dôležitejším dôvodom najmä v potravinárskom sortimente je dlhodobo
vytváraný tlak na prvovýrobu, spracovateľov i obchod na rozumnú cenotvorbu. Pri
nepotravinárskom tovare hrá prirodzene úlohu aj veľkosť trhu, pretože pre väčší
objem potenciálnych kupujúcich sa dá zjednávať u výrobcu i dodávateľa
výhodnejšia cena.
Ale Ľ. Drahovský pripomína, že svoju úlohu tu zohráva aj arogancia
dodávateľov či obchodných zástupcov veľkých medzinárodných spoločností, ktoré
sa na trhu Slovenska chcú viac „nabaliť“. „Dobrým príkladom je drogériový
sortiment i kozmetika,“ vysvetľuje Ľ. Drahovský.
Obchodníci sa bránia
Nicol Noseková, vedúca marketingu spoločnosti dm drogerie markt, ktorá
operuje na Slovensku i v Rakúsku, tvrdí, že „paušálne vyjadrenie o rozdieloch v
cenách u všetkých výrobkov v neprospech slovenského zákazníka nie je na mieste.
Nie všetky výrobky sú totiž v Rakúsku lacnejšie. Na pultoch predajní v Rakúsku
sú aj výrobky drahšie ako na Slovensku. A nákupná turistika sa nie vždy
vyplatí, nakoľko je pri návšteve susedov nutné zohľadniť aj náklady na dopravu
a čas.“
„Cenový benefit je výsledkom pravidelného porovnávania cien na našom trhu, s
cieľom ponúknuť čo najvýhodnejšie ceny na celý sortiment,“ hovorí a vysvetľuje,
že „na Slovensku aj u rovnakých dodávateľov obchodníci pracujú s rozdielnymi
nákupnými cenami ako ich rakúski alebo nemeckí kolegovia. Ďalším faktorom je
nižšie daňové zaťaženie v prípade niektorých produktov (napríklad nižšia daň z
pridanej hodnoty na potraviny). A rozhoduje aj veľkosť trhu,“ opakuje N.
Noseková.
Andrea Hašková, vedúca oddelenia marketingu predajní Billa, hovorí, že
„Slovensko v porovnaní so susednými krajinami už dnes ponúka výhodnejšie ceny
pri mnohých potravinových výrobkoch. Napríklad ceny za pekárenské výrobky,
mliečne výrobky či oleje sú o tridsať percent nižšie ako v Rakúsku. Na druhej
strane na vyšších cenách výrobkov sa výrazne podieľa vyššia 19-percentna sadzba
dane z pridanej hodnoty na Slovensku.“
A. Hašková ďalej pripomína, že ceny v rôznych krajinách sú len ťažko
porovnateľné, pretože rozdielne sú aj trhy, a to nielen veľkosťou. „Okrem toho
v cenových porovnaniach sú často len vybrané výrobky, bez zohľadnenia toho, že
v potravinárskom maloobchode sa robia zmiešané kalkulácie.
Spoľahlivé porovnanie by bolo možné len vtedy, keby sa navzájom porovnávali
skutočne všetky produkty,“ hovorí. Laické porovnávanie podľa nej neberie do
úvahy ani rozdielne prepravné a mzdové náklady. Čo znie trochu paradoxne, keďže
najmä mzdové náklady sú zrejme v Rakúsku oveľa vyššie ako na Slovensku.
Veľké a väčšie
Anton Cech je centrálny manažér Shopping City Süd (SCS), nákupného komplexu
vo viedenskom predmestí Vösendorf-Süd, ktorý patrí k najväčším a
najobľúbenejším v Európe. SCS má strategickú polohu. Zastavia sa tam aj tí, čo
tiahnu do Talianska k moru, prestávka na nákupy láka aj lyžiarov, ktorí idú na
juh aj na západ.
„Prenajímame plochy reťazcom, ktoré si robia vlastnú cenovú politiku. My do
nej nezasahujeme,“ hovorí A. Cech. Jeho argumentom na prilákanie zákazníkov je
najmä to, čím disponujú oni sami – ohromné plochy. „Značky, ktoré nájdete u
nás, už síce sú takmer všade v centrálnej Európe, ale nie s celým sortimentom.
Napríklad obchod s odevami Peek & Cloppenburg ponúka svoje produkty v
SCS na osemtisíc štvorcových metroch, kým v bratislavskom Auparku je ponuka len
na päťtisíc štvorcových metroch. Teda vo Viedni má miesto na celý svoj
sortiment. Zároveň je v Rakúsku ešte stále väčšia kúpna sila, čo znamená vyššie
obraty,“ pripomína A. Cech a dodáva, že „tie umožňujú stláčanie cien nadol.“
Na tému cien zauvažoval aj riaditeľ bratislavského Inštitútu pre ekonomické
a sociálne reformy Ineko v Bratislave Eugen Jurzyca. Tvrdí, že príčin cenových
rozdielov je viacero. „Na strane dopytu napríklad to, že niektorí si nie sú
ochotní pred kúpou urobiť prieskum trhu. Prípadne majú viac peňazí než iní, a
preto ťahajú cenu hore. Na strane ponuky môže zohrať úlohu rôzne daňové
zaťaženie, rozvinutosť obchodnej siete, konkurencia zo strany zameniteľných
produktov,“ hovorí expert.
Potrebujeme viac konkurencie
„Obávam sa, že väčšina ľudí by chcela počuť, že ak niekto predáva rovnaký
tovar v rôznych krajinách za rôzne ceny, mal by byť potrestaný štátom. To je
však cesta, ktorá sa v minulosti ľuďom kruto vypomstila. Je totiž neskutočne
náročná na monitoring. A má v sebe obrovské riziko demotivácie vstupu nových
konkurentov na trh. Štátny úradník len ťažko zistí, či sú príčiny rôznych cien
u miliónov produktov objektívne. Preto ich zreguluje na jednotnú úroveň a v
dôsledku toho budú mnohé produkty na niektorých trhoch nedostatkové,“ hovorí E.
Jurzyca.
Príčiny rozdielov v cenách v rôznych
krajinách zhrnul Richard Ďurana z inštitútu INESS do stručného konštatovania:
„Rozdielny dopyt, rozdielna ponuka, rozdielne náklady (na mzdy, prenájom,
logistiku, energie – a množstvo iných faktorov) a v neposlednom rade rôzne
ekonomicko-kultúrne faktory. Bryndza bude vždy stáť na Liptove menej ako v
Londýne,“ hovorí.
Nákupná turistika pomáha
Shopping City Süd ročne navštívi okolo 25 miliónov ľudí, z nich v posledných
piatich až šiestich rokoch tvoria cudzinci tri až päť percent. „Podiel
návštevníkov z východnej Európy pomaly stúpa,“ hovorí A. Cech a dopĺňa, že
týmto zákazníkom sa aj aktívne venujú. „Sú pre nás dôležití. Robíme pravidelné
ankety, z histórie môžem povedať, že oproti minulosti stúpa aj počet
návštevníkov zo Slovenska.“
Nákupná turistika má svoje čaro a dva póly. Jednak predstavuje náklonnosť
človeka ku konzumu, na druhej strane umožňuje správať sa čo najracionálnejšie.
Veď prečo platiť viac, ako je nevyhnutné? A hoci sa zdá, že cestovanie za
lacným tovarom nie je vždy najlacnejšie, je to spôsob, ako trh ovplyvňovať a
meniť. Spotrebiteľ aj tým podporuje konkurenciu a tlačí na ceny.
E. Jurzyca tvrdí, že konkurencia je užitočná. „Dnes má význam aj to, aby si
konkurovali firmy z rôznych krajín nielen tým, ako dokážu podnikať, ale aj tým,
aké majú doma konkurenčné prostredie. Rýchlo sa tak ukáže, ktorá vláda naozaj
pracuje pre krajinu a ktorá sa spolieha len na populistické reči,“ hovorí E.
Jurzyca.
Veľmi podobne uvažuje aj Ľ. Drahovský, keď tvrdí, že o zmenu sa musí snažiť
v prvom rade spotrebiteľ a sekundárne obchodník. „Konkurencia je vždy dobrá.
Selekcia štátov podľa cien niektorých vybraných tovarov by mala vychádzať z
ekonomickej zdatnosti kupujúcich a ich záujmu o tovary.
Ceny, ktoré sú nasadené v maloobchode na Slovensku, pri porovnaní s
niektorými európskymi štátmi možno ironicky označiť za ‚dobrú mienku dodávateľa
o vysokej náročnosti a kúpyschopnosti Slovákov‘. Opak je však pravda. Na
Slovensku máme vysoké ceny, pretože slovenský spotrebiteľ ešte nie je natoľko
vyspelý, aby vedel svojím záujmom či nezáujmom korigovať predaj v obchode,“
vysvetľuje Ľ. Drahovský.
 |
Profit,
11.3.2009, Eduard, Žitňanský, Saša Pribišová, Radovan Žuffa
