V decembri avizovaná monetarizácia dlhu sa dnes stáva skutočnosťou.
Americká centrálna banka FED na poslednom zasadnutí oznámila rozhodnutie
„ďalej
navýšiť súvahu centrálnej banky nákupom dodatočných 750 miliárd
hypotekárnych cenných papierov od hypotekárnych agentúr (Fannie
Mae/Freddie Mac, pozn. autora), čím sa celkový nakúpený objem za tento
rok zvýši na 1,25 bilióna amerických dolárov, a zvýšiť nákupy dlhu
týchto agentúr o 100 miliárd dolárov na celkových 200 miliárd dolárov. Navyše,
za účelom zlepšenia podmienok na súkromných finančných trhoch sa rada
rozhodla počas nasledujúcich šiestich mesiacov nakúpiť štátne dlhopisy
s dlhšou maturitou až do objemu 300 miliárd amerických dolárov.“
Nákup štátneho dlhu centrálnou bankou de facto
znamená, že na tovary a služby, ktoré vláda nakupuje, si nebude
požičiavať, ale zaplatí za ne čerstvo vytlačenými dolármi. Pri
plánovanom rozpočtovom deficite na rok 2009 vo výške 1,75 bilióna USD
(čo je 12 % amerického HDP alebo napríklad 130 % HDP Indie, 365 % HDP
Švajčiarska, 375 % HDP Nórska a 399 % HDP Rakúska) sa niet čo diviť, že
centrálna banka chce nákupom dlhu pomôcť. Na rozdiel od štandardných
nástrojov monetárnej politiky má však priamy nákup aktív centrálnou
bankou výrazný inflačný efekt, keďže vo finančnom systéme dôjde k len
ťažko odhadnuteľnej a takmer nekontrolovateľnej peňažnej multiplikácii
týchto peňazí. Znamená to, že každý takto umiestnený dolár spôsobí rast
peňažnej ponuky (a následnej aj cenovej hladiny) o niekoľko dolárov.
To, kedy k takémuto efektu dôjde, je nemožné predpovedať (nieto ešte
riadiť), keďže to závisí od faktorov mimo kontroly centrálnej banky ako
sú dopyt po hotovosti a dôvera v menu a z nich vyplývajúce množstvo
operácií, ktoré sa vykoná s jedným dolárom (tzv. velocity alebo
rýchlosť obehu peňazí).
Skôr alebo neskôr však tento krok
povedie k výraznej strate kúpnej sily dolára, čo znamená zdanenie
všetkých, ktorí túto menu používajú. Reakcia Číny, ako najväčšieho
svetového držiteľa dolárových finančných aktív (až 2 bilióny USD) na
seba nenechala dlho čakať. V pondelok guvernér Čínskej centrálnej banky Zhou Xiaochuan zverejnil svoj návrh
na zosadenie dolára z trónu globálnej rezervnej meny a jeho nahradenie
menou manažovanou Medzinárodným menovým fondom, ktorej hodnota by bola
odvodená od koša národných mien hlavných svetových ekonomík.
Rovnakú
cestu ako FED už nastúpili centrálne banky Veľkej Británie či Japonska.
Z dôležitých hráčov sa čaká už len na Európsku centrálnu banku, ktorú
od nákupu štátnych dlhopisov zatiaľ skôr ako konzervatívny prístup k
monetárnej politike odrádza absencia jednotného európskeho dlhopisu.
Návrhy na nákup dlhopisov niektorých vybraných krajín EÚ totiž zatiaľ
vyvolávajú nevôľu ostatných členských krajín. Kde je však vôľa, tam je
cesta. Vytvorenie zdania ekonomického rastu falošnými peniazmi je
príliš lákavou možnosťou pre politikov, preto je možné očakávať, že aj
na tento „problém“ sa čoskoro nájde riešenie a aj ECB sa pripojí do
celosvetového inflačného snaženia. Napriek tomu, že na hyperinflačné
scenáre je ešte stále priskoro, ich pravdepodobnosť narástla.
Juraj Karpiš, INESS
Aktuálne.sk, 25.3. 2009, tu tiež môžete hlasovať za článok na vybrali.sme.sk
