Podľa Richarda Ďuranu z INESS by vláda mala
prehodnotiť svoj doterajší postup boja proti hospodárskej kríze. Namiesto
neefektívnych a nesystémových opatrení bez reálneho vplyvu na výkonnosť
hospodárstva, ako sú napríklad šrotovné či podpora takzvaných sociálnych
podnikov, by mala pristúpiť k systémovým a plošným opatreniam, ako je napríklad
znižovanie odvodov, povedal pre Hospodárske noviny dňa 8.4. 2009.
Napriek tomu, že Národná banka Slovenska očakáva v
tomto roku hospodársku recesiu, ministerstvo financií zatiaľ k plošnému
šetreniu v štátnej správe nepristúpi. Rezort chce podľa svojho hovorcu
Miroslava Šmála túto tému odložiť na budúci mesiac, keď bude mať prvé
informácie o vývoji HDP v tomto roku. Už teraz však vie, že daňové príjmy v
prvom kvartáli klesli medziročne o viac ako 200 miliónov eur na necelé dve
miliardy. Na základe čísiel o HDP sa má rozhodnúť, či pokles daňových príjmov premietne
do úspor vo verejnej správe alebo do vyššieho deficitu.
Kto na to doplatí
Ak bude treba škrtať, podľa Šmála sa to prejaví najmä na tých istých
položkách ako pri šetrení na začiatku roka, teda najmä na verejnom obstarávaní.
Ministerstvá museli vo svojich kapitolách nájsť 332 miliónov eur, ktoré sa mali
presunúť na podporu vládnych protikrízových opatrení. Už pri tomto šetrení sa
však väčšina ministrov „svojich“ peňazí vzdávala s nevôľou. Podľa
pôvodného plánu sa mali na krízový balíček poskladať už vo februári, stalo sa
tak však až v závere marca. Podľa Šmála je priestor aj na ďalšie škrty. „Vždy
je prioritou šetrenie, až na druhom mieste je zvyšovanie deficitu štátneho
rozpočtu,“ povedal Šmál.
Rezort však vylučuje napríklad znižovanie platov štátnych
zamestnancov a obmedzenia v sociálnej oblasti. „Našou hlavnou úlohou je
postarať sa o ľudí, nikto na Slovensku nemôže za to, že sa to stalo,“
povedal včera minister financií Ján Počiatek.
Ekonómovia radia šetriť
Inšpiráciu pri šetrení by mohol minister nájsť napríklad aj v spoločnej
analýze Konzervatívneho inštitútu a inštitútu Iness, ktorá vidí vo verejnej
správe rezervu dve miliardy eur. Najviac, takmer pol miliardy, sa dá podľa nej
získať na znížení počtu zamestnancov v štátnej správe. Značné rezervy majú byť
aj vo verejnom obstarávaní a v podpore poľnohospodárstva.
Podľa analytika Iness Richarda Ďuranu by vláda mala
prehodnotiť aj svoj doterajší postup boja proti hospodárskej kríze. „Namiesto
neefektívnych a nesystémových opatrení bez reálneho vplyvu na výkonnosť
hospodárstva, ako sú napríklad šrotovné či podpora takzvaných sociálnych
podnikov, by mala pristúpiť k systémovým a plošným opatreniam, ako je
napríklad znižovanie odvodov,“ hovorí analytik.
Udržanie deficitu na úkor verejných výdavkov podporuje
aj Nadácia F. A. Hayeka. Jeho zvýšenie by totiž podľa nadácie na ekonomiku
nepôsobilo stimulačne. „Skôr by som sa upriamil na zlepšovanie
podnikateľského prostredia a na strane vlády na odstraňovanie všetkých
výdavkov, ktoré nie sú v súčasnej situácii nevyhnutné,“ povedal riaditeľ
nadácie Martin Chren.
Ján Kováč
