Šrotovné, príspevok na
kúpu nového auta za predpokladu, že necháte zošrotovať svoje staré, je veľmi
populárne a málokto si kladie otázku, či je aj užitočné. Lenže to nie je
jediný problém.
Že sú predajcovia automobilov v obhajobe
šrotovného veľmi aktívni, nemôže prekvapiť – veď im to pomáha predať viac áut
na náklady daňových poplatníkov. Zarážajúca je však reakcia jedného
z predstaviteľov tejto úspešnej lobistickej skupiny na pritvrdenie
parametrov druhého kola šrotovného. Označil ho za nespravodlivé.
.vymyslené
argumenty
Predajcovia vytrvalo obhajujú prospešnosť tohto
opatrenia, i napriek tomu, že argumenty hľadajú ťažko. Spolu
s ministerstvom hospodárstva ich po prvom kole potopilo ministerstvo
financií aj premiér Robert Fico, ktorí nezdieľajú ich nadšenie
z pozitívneho prínosu šrotovného pre štátny rozpočet.
Minister financií Ján Počiatek vraví
o neutrálnom dopade na verejné financie, ale iba ak bilancujeme výhradne
rok 2009 a negatívny efekt v nasledujúcich rokoch ignorujeme. A aj
neutralita v roku 2009 je postavená na vratkých teoretických
predpokladoch: šrotovné využijú najmä jednotlivci, ktorí by si inak v roku 2009
automobil nekúpili a v prevažnej miere financujú nákup z úspor alebo
z úverov. Pritom stačí, aby tretina z celkového objemu prostriedkov minutých
na nákup áut bola minutá aj v prípade, že by nijaké šrotovné nebolo,
a celý projekt sa dostáva do značného mínusu už tento rok.
Keď bola rozbitá ilúzia pomoci domácej
autovýrobe, prišli s tvrdením, že pôvodným cieľom šrotovného bola obnova
vozového parku. Aj tu ťahajú za krátky koniec. Zošrotovanie necelých 9 percent
starých áut nepomôže ani životnému prostrediu, ani bezpečnosti na cestách –
a to z prostého dôvodu. Staré osobné autá jednoducho jazdia málo.
Na Slovensku je podľa štatistík okolo
260 000 áut starších ako 20 rokov. To je zhruba šestina. Postavte sa
niekedy na cestu a počítajte autá. Koľko lád, moskvičov a stopätiek
ste napočítali? Určite to nebolo každé šieste auto. Úspory emisií budú preto
minimálne. Zlý technický stav vozidiel je už teraz na chvoste príčin dopravných
nehôd osobných áut. Relatívny úspech šrotovného zabezpečili vlastníci starých
áut, ktorí ich však používali minimálne.
Vek vozového parku je vymyslený problém, ktorý živia
hlavne tí, ktorí z jeho riešenia môžu mať prospech. Áno, je pravda, že na
slovenských záhradách a v šopách postáva množstvo prestarnutých áut,
za ktoré niektorí majitelia platia aj poistku, lebo „možno“ budú potrebovať
ešte raz niekam vyraziť. Vozový park je zrkadlovým obrazom ekonomiky
a regulačného prostredia. Ľudia budú mať také autá, aké si môžu
dovoliť, aké im budú predajcovia ochotní predať. Priama finančná podpora
je na tomto obrovskom trhu vyhadzovaním peňazí do vetra. Nehovoriac o tom,
že viac ako porovnávanie vozového parku s Nemeckom by nás mohlo zaujímať
zdravotníctvo či školstvo.
.nemecký
vzor
Dotácia bola „úspešná“ z dvoch hlavných
dôvodov. Slováci sú aj v tejto dobe ochotní zadlžiť sa kvôli kúpe auta
a poskytnutie dotácie nebolo podmienené registráciou nového auta na
šrotujúceho majiteľa starého auta. Inými slovami, kto dal auto zošrotovať,
mohol ho na svojho syna, dcéru či iného kupca previesť ešte pred
zaregistrovaním auta na polícii. Takto nastavené opatrenie preto muselo mať
úspech, a bude mať aj v druhom kole. Je to však úspech pre
automobilový priemysel a slovenskú ekonomiku?
Pozrime sa na príklad Nemecka, ktoré býva
zakaždým vyťahované ako model úspechu v tejto debate. Vo februári vzrástol
predaj áut o 21 percent oproti predchádzajúcemu roku. Nárast, predstavujúci
v číslach 50 000 vozidiel, by zamestnal jednu automobilku povedzme na
dva mesiace. Lenže nemeckému automobilovému priemyslu ako celku to až tak
nepomohlo. Polovica nových registrácií áut nebola vyrobená v Nemecku.
A o čom sa vraví ešte menej – export nemeckých áut klesol vo februári
o 50 percent. Výroba bola znížená na 47 percent.
Navyše, ani prudký rast domáceho predaja nemožno
hodnotiť ako udržateľný. Voľné podmienky poskytnutia vysokej dotácie spôsobili,
že objem predajov vo februári bol najvyšší za posledných desať rokov! Takáto
abnormalita v situácii, keď nemecké hospodárstvo upadá do hlbokej recesie,
nie je prejavom úspešnosti tohto opatrenia, ale práve naopak – jeho
nezmyselnosti. Je dôkazom plytvania verejných peňazí a vytvárania chybných
motivácií a očakávaní.
.čo
je spravodlivé?
Slovenskí predajcovia málo hovoria o vývoji
na ostatných trhoch. To, že šrotovné je prítomné vo väčšine krajín EÚ, považujú
za dôkaz systémovosti opatrenia. Nehovoria však o tom, že vo Francúzsku
napriek šrotovnému poklesol počet novoregistrovaných áut o 13 percent
a v Španielsku dokonca o 48 percent. Nehovoria o tom, že
v Česku (bez šrotovného) rastú predaje „slovenských“ značiek ako Kia o 6 percent za štvrťrok
a Peugeotu o 8,1 percenta, pretože občania motivovaní zľavami aj bez
šrotovného zvyšujú svoje nákupy. Predstavitelia automobilového priemyslu
očakávajú predaje áut v rovnakej výške ako minulý rok.
Šrotovné nie je ani zďaleka takým úspechom, ako
býva často prezentované. Aj preto je minimálne neštandardné, aby zástupca
dotovaného sektora tvrdil, že zníženie tejto podpory je nespravodlivé.
Spravodlivá by bola diskusia podložená argumentmi a nie ledabolé
šermovanie s číslami. Dôkazné bremeno pritom nesú tí, ktorí peniaze
požadujú. Slovo nespravodlivé v hre na šrotovné majú zatiaľ právo použiť
akurát ostatní občania, ktorí sa na šrotovné vyskladali a nedostali
z neho ani korunu.
Radovan Ďurana
Autor je analytik inštitútu INESS.
.týždeň, 13.4. 2009, 15/2009
