Oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení by sa
skôr či neskôr muselo udiať. Problémom však je, že ministerstvo ešte pred
oddlžobaním tvorbu dlhu nebolo schopné zastaviť nezastavilo a dokonca ani
neprišlo so žiadnymi systematickými návrhmi, ako tvorbe dlhu predchádzať,
povedal pre SME dňa 17.4. 2009 Juraj Karpiš z INESS.
Na návratnú finančnú
výpomoc nebudú mať nárok všetky nemocnice. Podľa niektorých ekonómov je to diskriminácia.
BRATISLAVA. Ministerstvo zdravotníctva chce oddlžovať
nemocnice. Zdravotnícke zariadenia vrátane nemocníc sa pritom od dlhov očistili
len nedávno, počas druhej Dzurindovej vlády. Ich dlhy sa vtedy presunuli na
štátnu akciovku Veriteľ.
Ministerstvo sa tentoraz rozhodlo pomôcť nemocniciam
návratnou finančnou výpomocou. S výnimkou tých, ktoré sú obchodnou
spoločnosťou. Nemocnice môžu o ňu požiadať do konca augusta s tým, že predložia
aj podnikateľský plán. Dokopy má ísť o 200 miliónov eur. No tie rezort pod
vedením ministra Rašiho zatiaľ nemá.
Ministerstvo financií na to, či peniaze na oddlžovanie
nemocníc sú v štátnom rozpočte, jasnú odpoveď nedáva. Hovorca ministerstva
Miroslav Šmál včera povedal len toľko, že priebežne o tom s ministerstvom zdravotníctva
diskutujú.
„Ak bude odpoveď kladná, do úvahy prichádza len návratná
finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív. Od nemocníc však budeme žiadať,
aby predložili svoj biznis plán a na základe neho aj reštrukturalizovali svoje
hospodárenie," povedal.
Pôžička pre vybraných
V koncepcii ministerstva, ktorú schválila vláda v polovici
decembra, bola v hre aj dotácia a presun dlhov na Slovenskú konsolidačnú.
Rašiho rezort sa nakoniec rozhodol pre pôžičku. Nemocnice sa môžu takto
zbaviť dlhov, ktoré im vznikli k tridsiatemu septembru minulého roka.
Ministerstvo pôvodne navrhovalo návratnú finančnú výpomoc len pre štátne
príspevkové organizácie.
Po pripomienke asociácie nemocníc skupinu možných žiadateľov
rozšírilo aj o nemocnice v pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov a o
nemocnice transformované na neziskové organizácie.
„Myslím si, že by sa mali oddlžovať všetky nemocnice. Preto
sme aj dali zásadnú pripomienku," hovorí prezident asociácie Marián Petko.
Tvrdí, že z prieskumu asociácie vyplýva, že nemocnice o návratnú finančnú
výpomoc budú žiadať.
Najviac, takmer dvesto miliónov eur, dlhujú svojim veriteľom
práve štátne zariadenia. Dlhy neziskoviek presiahli sedemdesiatšesť miliónov
eur. Akciové spoločnosti a eseročky, či už súkromné alebo štátne, dlhy prestali
vytvárať. No v roku 2008 sa opäť začali zadlžovať aj tie. Podľa ekonómov je to
preto, že v roku 2008 výrazne znížila Všeobecná zdravotná poisťovňa platby za
ukončené hospitalizácie pre tieto nemocnice.
„Selektívne
oddlžovanie je nutne diskriminačné. Napríklad subjekty, ktoré doteraz
hospodárili lepšie a dlh nevytvárali, teda najmä neštátne zariadenia, budú
potrestané tým, že nedostanú štátnu dotáciu," hovorí analytik inštitútu
INESS Juraj Karpiš. Nemyslí si totiž, že nemocnice budú pôžičku schopné splácať.
Nesystémové opatrenie
Ozdravný plán
žiadateľov o pôžičku má posudzovať komisia zložená z úradníkov z ministerstva
financií a zdravotníctva. „Takéto riešenie je netransparentné a nutne bude
vyvolávať podozrenia z klientelizmu," myslí si Karpiš.
Nemocnice budú mať na vrátenie peňazí pätnásť rokov. Splátky
budú môcť odložiť o dva roky. Šéf zdravotníckeho parlamentného výboru Viliam
Novotný si nemyslí, že oddlženie problém nemocníc vyrieši: „Podmienky sú
nastavené tak, aby peniaze šli do štátnych príspevkových organizácií. A ak o
dva roky budú vytvárať dlhy, čo sa bude diať?"
Oddlžovanie zdravotníckych zariadení nemá podľa Novotného
zmysel, ak sa spolu s tým neurobia systémové zmeny. Za také nepovažuje
optimalizáciu siete či centrálne obstarávanie.
„Nemocnice treba transformovať na také právne subjekty,
ktoré nebudú vytvárať dlhy. Jednoznačne sa ukazuje, že neziskové organizácie a
akciové spoločnosti dokážu hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte, dokonca dokážu
znižovať svoj starý dlh, " hovorí Novotný.
Súhlasí s ním aj analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay: „Oddlžovaním
oddialime problém o ďalší rok, dva. Potom príde ďalšie oddlžovanie. Musíme
najprv povedať, čo majú tie nemocnice urobiť a potom im dávať peniaze."
„Z môjho pohľadu nemocnice ako štátne príspevkové
organizácie nie sú šťastné riešenie. Pre Slovensko by bola najlepšia forma
neziskových organizácií," povedal šéf asociácie nemocníc Petko.
SME,
17. 4. 2009 | Marianna Onuferová
