Premiér
Róbert Fico je odhodlaný ušetriť miliardu eur. Ak sa mu to podarí, mal
by ju použiť na zníženie odvodov, povedal pre Hospodárske noviny 27.4.2009 Juraj Karpiš z INESS.
Podnikatelia
môžu čakať podporu, zamestnanci lepšie postavenie – tretí vládny balíček
protikrízových opatrení získava reálne obrysy. Premiér Robert Fico totiž
ohlásil ďalšiu vlnu škrtania vo výdavkoch štátu o 10 až 15 percent, získať tak
chce miliardu eur navyše.
Členom
svojho kabinetu vopred odkázal, že žiadny odpor nepomôže. "Jednoducho
padne pokyn a ministri ho budú musieť rešpektovať. Viem, že mnohí budú
nariekať, mnohým sa to nebude páčiť,“ vyhlásil cez víkend Fico v Slovenskom
rozhlase.
Nižšie dane? Ale
Od
firiem už dostal premiér jasný signál: východiskom je zníženie dane z príjmu,
respektíve dane z pridanej hodnoty z 19 na 15 percent. Najväčší zástupca
firemnej sféry – Republiková únia zamestnávateľov to navrhuje vo vlastnom
balíčku 37 opatrení na podporu konkurencieschopnosti. "Návrhy na
znižovanie daní v tejto dobe sú proti záujmom Slovenska ako celku,“ reagoval
Fico. Ten podmieňuje zníženie spotrebnej dane z pohonných látok dodatočným
zdanením bánk a energetických podnikov. Zamestnávatelia však odporúčajú hľadať
peniaze niekde inde. "Najskôr by sa malo znížiť plytvanie štátu, ktoré
vidíme vo všetkých sektoroch,“ prízvukuje viceprezident únie zamestnávateľov
Jozef Špirko.
Tma na konci tunela
Napriek
všetkému zostáva pre vládu kľúčová stabilita verejných financií. Aj keď sa
premiér nechal počuť, že rozvrat nedopustí, už v sobotu pripustil, že deficit
verejných financií by sa mohol vyšplhať na štyri až päť percent. Podľa Fica to
by mal Brusel ešte rešpektovať.
Avizované
šetrenie v treťom balíčku ešte nemusí byť konečné. Na víkendovom rokovaní
Medzinárodného menového fondu so Svetovou bankou oznámil šéf fondu Dominique
Strauss-Kahn, že od krízy nás delí ešte "veľa mesiacov“. Banka zase
očakáva, že skutočná chudoba čaká na 35 miliónov ľudí vo východnej Európe a
Strednej Ázii.
Fico
nepovedal, ktorí ministri na šetrenie doplatia najviac. Opätovne však
prisľúbil, že nesiahne na vianočné a iné sociálne príspevky. Okrem toho chce z
ušetrenej miliardy časť minúť na posilnenie pozície zamestnancov. Či sa peniaze
skutočne nájdu, však nie je isté. Ministerstvo financií sa k Ficovej ambícii
zatiaľ nevyjadruje. Podľa hovorcu Miroslava Šmála je v súčasnosti hlavnou
prioritou udržanie verejných financií.
Znížiť odvody
Analytici
Fica za prísľub šetrenia chvália. "Vzhľadom na to, že dochádza k poklesu
daňových príjmov, je dobré, že vláda chce znižovať výdavky. Je to dobrý signál
pre zahraničné trhy, že vieme prispôsobiť rozpočtovú politiku štátu poklesu
daňových príjmov,“ povedal analytik inštitútu Ineko Peter Goliaš. Ak by sa tak
nestalo a štát by sa v čase krízy iba zadlžoval, podľa Goliaša by to mohlo
znamenať zvýšenie rizikovej prirážky pri pôžičkách štátu a ich celkové
predraženie.
Podľa Juraja Karpiša z inštitútu Iness by
sa ušetrené peniaze v štátnej správe mali využiť na zníženie odvodov.
"Lebo to plošne podporí konkurencieschopnosť slovenských firiem, ktoré
majú problémy kvôli silnému euru,“ povedal Karpiš.
Škrty môžu byť problém
Šetriť by sa podľa Karpiša malo na
sociálnych opatreniach, ktoré nie sú zamerané na riešenie konkrétneho problému,
napríklad na vianočných príspevkoch. Okrem toho by zastavilo dotovanie
neefektívnych podnikov, ako je napríklad Železničná spoločnosť Cargo.
Či sa Ficovi podarí sľúbenú miliardu
ušetriť a udržať deficit pod piatimi percentami, si analytici odhadnúť
netrúfli. "Určite sa budú zháňať ťažko. Bol by som skeptický, ale držím im
palce,“ povedal Karpiš.
Goliaš
zase pripomenul, že napríklad prísľub o znížení počtu úradníkov o 20 percent
vláda nesplnila. Problém nájsť peniaze mali ministri aj pri prvej vlne
šetrenia. Pôvodný zámer bol nájsť 340 miliónov eur (10 miliárd korún) v
priebehu niekoľkých dní. Podarilo sa to však až o viac ako mesiac neskôr.
Vyšlo
27.4.2009 v Hospodárskych novinách.
