Ak chceme maximalizovať prínos globalizácie a
slobodného pohybu kapitálu pri zvyšovaní produktivity našej pracovnej sily,
nevidím priestor pre aktívne smerovanie ekonomiky politikmi, povedal pre TREND
dňa 19.4. 2009 Juraj Karpiš z INESS.
Nemocnica sa na prvý pohľad môže javiť ako miesto, kde sú šance na víťazstvo
nad chorobou najvyššie. Pracuje v nej množstvo lekárov so skúsenými
sestričkami, naporúdzi sú drahé prístroje, široký výber liekov. No i samotní
lekári bývajú občas príčinou ochorenia či dokonca smrti pacienta. V roku 2008
slovenský Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou riešil 761 takýchto
podnetov a za opodstatnené uznal 148 z nich, čo je pätina prípadov.
Lekárske plášte miesto drahých oblekov si obliekla aj slovenská vláda, ktorá
je zodpovedná za ekonomický stav krajiny. Ten sa neustále zhoršuje. Nádej na
uzdravenie komplikuje fakt, že na rozdiel od českého NERVu (Národná ekonomická
rada vlády), ktorú tvorí desať popredných českých ekonómov, sa pod Tatrami
ujali úlohy liečiteľov politici a predstavitelia rôznych záujmových skupín s
pochybnou kvalifikáciou. Tlak pri rozhodovaní o liečbe, ktorá podobne ako v
skutočnosti môže spôsobiť zhoršenie stavu pacienta, je však minimálny. Žiaden Úrad
pre dohľad nad protikrízovou starostlivosťou totiž neexistuje.
TREND sa opýtal siedmych slovenských ekonómov a analytikov na ich názor na
protikrízové opatrenia vlády Róberta Fica. Od Petra Gondu z Konzervatívneho
inštitútu M. R. Štefánika, Eugena Jurzycu z Inštitútu pre ekonomické otázky, Juraja Karpiša z Inštitútu pre ekonomické a
sociálne štúdie (INESS), Jána Marušinca z think-thanku M.E.S.A. 10,
analytika Tatra Banky Róbert Pregu, analytika Volksbank Slovensko Vladimíra
Vaňa a Pavla Suďu z TREND Analyses chcel tiež počuť ich vlastnú predstavu o
zmysluplných krokoch, ktoré zmiernia dopad svetovej hospodárskej krízy na
slovenské hospodárstvo a pripravia ho na ďalší rast v pokrízových časoch.
Martin Klus z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity
Mateja Bela sa pridal s postrehmi o politických motiváciách prijatých opatrení
a ich vplyve na politickú scénu v predvolebnom období.
Nepremyslená terapia…
Ak by malo byť vláde R. Fica vystavené vysvedčenie za rýchlosť a mohutnosť
reakcie, hanbiť by sa zaň nemusela. Do dnešného dňa prijala 62 rôznorodých
opatrení a ešte pár ich zrejme pribudne. Prirodzene, že v takom množstve sa
nájde i niekoľko dobrých nápadov, ktoré ocení aj nezaujatý ekonóm – zvýšenie
nezdaniteľného základu pre daň z príjmu, uvoľnenie daňových odpisov či
skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH. Určite nie uznanie, no
pochopenie si zaslúži aj prístup vlády k návrhom Rady pre hospodársku krízu.
Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov zasadnutia rady mali
doteraz vždy charakter otvorenej diskusie, nie prostého hlasovania o vládnych
návrhoch, ktoré si členovia Rady našli na stole. „Kríza negatívne zasahuje
Slovensko a premiér nechce, aby mu mohol niekto vyčítať, že na niektoré kroky
zabudol,“ hovorí E. Jurzyca. Podľa V. Vaňa prijaté opatrenia zodpovedajú
zameraniu vládnej koalície a jej možnostiam.
Všetkým osloveným však v protikrízových balíčkoch chýba analýza nákladov a
výnosov zvolených krokov. „Ako sa s nimi vyrovnajú verejné financie v strednodobom
horizonte, aký bude ich dopad na redistribúciu príjmov v spoločnosti?“ pýta sa
J. Marušinec. Upozorňujú, že krátkodobé opatrenia môžu spôsobiť viac škody ako
osohu. „Opatrenia vlády by mali skôr smerovať k tomu aby slovenská ekonomika
bola schopná po očakávanom skončení krízy v rokoch 2011, 2012 opätovne rásť 7
percentným tempom, miesto toho aby sa za veľký úspech považoval rast v rozmedzí
4-5 percent,“ myslí si R. Prega. To je podľa neho možné stimulovaním ponukovej
stránky ekonomiky, nie opačne. „Stimulácia dopytovej stránky v rokoch 1996-98
viedla k prehratiu ekonomiky vytvorením obrovskej vnútornej aj vonkajšej
nerovnováhy a priniesla ju až na pokraj finančnej krízy,“ upozorňuje.
… s jasným cieľom
K možnosti naštartovania zdravého ekonomického rastu zvýšenými verejnými
výdavkami je skeptická väčšina odborníkov. Aj keď politici akoby založili
celosvetový fanklub keynesiánskej teórie. Podľa
J. Karpiša o neschopnosti vlád nahradiť obmedzený dopyt domácností štátnymi
investíciami do verejnoprospešných projektov nehovoria len niektoré ekonomické
školy, ale aj praktické skúsenosti. Ako príklad uvádza Japonsko. To, po
prasknutí realitnej bubliny na konci 80-tych rokov minulého storočia, prijalo
do roku 1996 šesť záchranných balíčkov, ktoré ho stáli 65,5 biliónov jenov.
Hospodársky rast sa vytiahol na 3 percentá, no potom opäť spomalil.
Podporovatelia verejných prác tvrdili, že vláda míňa málo. Nezamestnanosť síce
neprekročila päť percent, no po ďalších troch rokoch výdavkov na budovanie
ciest nikam sa japonský verejný dlh prehupol cez 100 percent HDP.
Fiškálne stimuly v podobe zvyšovania verejných výdavkov sa nepáčia ani P.
Gondovi, pretože znamenajú presmerovanie zdrojov z iných, produktívnejších
segmentov ekonomiky. „Väčšina vládnych opatrení môže priniesť účinky ďalšej
dávky drogy narkomanovi, ktorá mu dáva falošné signály a ilúzie dočasnej pomoci
a oživenia. Ale po skončení jej účinku mu ostane väčšia závislosť a horší stav
ako predtým,“ dodáva.
Podľa M. Klusa možno v prijatých opatreniach vidieť obavu najsilnejšej
vládnej strany Smer-SD z poklesu volebných preferencií. „V supervolebných
rokoch sa snaží urobiť všetko preto, aby pred svojimi voličmi a sympatizantmi
vyzerala aktívne,“ hovorí. Udržanie zamestnanosti ako primárny cieľ v boji
proti kríze je preto celkom pochopiteľný.
Zadĺžení…
„Domáca kríza je ešte len v štádiu zbierania kamienkov do mozaiky,“ napísal
TREND v závere minulého roku s dodatkom, že ani jeden škodlivý zákon, ani jedno
opatrenie nemajú osamote potenciál spôsobiť systémový šok. Kamienkov za tri
mesiace rapídne pribudlo. Prepad daňových príjmov, výrazný pokles výroby a
čoraz plnšie chodby na úradoch práce možno nešokujú, ale ekonómovia situáciu
sledujú so zdvihnutým obočím. „Nezamestnanosť počas nasledujúcich dvoch rokov
pravdepodobne porastie tak, že spôsobí vážne sociálne problémy,“ myslí si E.
Jurzyca. „O prácu môže prísť niekoľko desiatok tisíc ľudí, často oboch
živiteľov rodín. Na rozdiel od deväťdesiatych rokov však nebudú mať veľa
možností vycestovať za prácou do zahraničia. Môže byť pre nich problém udržať
kvalitu života aspoň na úrovni, ktorá sa u nás považuje za dôstojnú.“
V. Vaňo si myslí, že ani koniec krízy vo svete nemusí nutne znamenať
upokojenie situácie doma. „Je na mieste zvýšená opatrnosť v súvislosti s masívnymi
investičnými projektmi. K vážnosti aktuálnych turbulencií v Maďarsku prispela
aj krátkozraká, ale dlhodobá stimulácia domáceho hospodárstva rozpočtovou
expanziou financovanou zadlžovaním štátu na dlhopisových trhoch. Aj o úvere
(dlhu) platí, že je to dobrý sluha, no ako sa presviedča Maďarsko, zlý pán.“
Minister financií Ján Počiatek nedávno pripustil, že 332 mil. na opatrenia
nemusí byť dosť a vláda zvýši protikrízový účet ešte o rovnakú sumu. V záujme
plnenia základných funkcií štátu a udržania zamestnanosti. Spomalenie
hospodárskeho rastu a s ním súvisiaci pokles príjmov štátu môžu podľa E.
Jurzycu spôsobiť nedostatok peňazí na financovanie zdravotníctva, sociálnej
starostlivosti či dokonca, ak by kríza trvala dlhšie, aj dôchodkov. Či takýto
scenár neposlúži vláde aj na ďalšie nezmyselné opatrenia typu šrotovné a
rekreačné poukazy, nie je vôbec vylúčené.
… a závislí
M. Klus priznáva, že sú mu nie celkom jasné motivácie vládnej garnitúry pri
vyrábaní dlhu pre budúce generácie. „Mám obavu, či sa v tomto prípade jedná o
neuvedomenú aktivitu politických elít, alebo o ich chladný kalkul vychádzajúci
zo záujmu o čo možno najdlhšie zotrvanie pri moci,“ hovorí a dodáva, že
pravdepodobnejšou sa mu javí druhá možnosť. Medzi vládnymi opatreniami síce
vidí aj také, ktoré nie sú práve typické pre ľavicovo-populistickú vládu
(zvýšenie nezdaniteľného minima, uvoľnenie daňových odpisov), ale nemyslí si,
že R. Fico a spol. pôjdu v tomto smere ešte ďalej. „De facto by tým popreli
samých seba. Možno kalkulovať s mimoriadne obmedzenou pamäťou slovenského
voliča, no predsa len, očakávať od súčasnej koalície prímerie s DSS-kami,
súkromnými zdravotnými poisťovňami, zníženie a zracionálnenie odvodov, zvýšenie
flexibility na trhu práce, výraznejšiu podporu školstva, vedy a výskumu, či
ďalšie výrazné zlepšovanie v oblasti podnikateľskej slobody je nereálne,“
prorokuje M. Klus.
Ak by sa aj mýlil, nič to nemení na tvrdení oslovených ekonómov, podľa
ktorých dopad opatrení vlády R. Fica na vývoj slovenskej ekonomiky bude zanedbateľný
a jej rast ostane aj naďalej závislý na zotavení ekonomík našich zahraničných
partnerov.
Uzatvárať sa neoplatí
Najmä vplyvom krízy sa začína čoraz viac diskutovať o otvorenosti slovenskej
ekonomiky ako o jej achillovej päte. „Jedno z poučení z krízového vývoja môže
byť aj to, že v rámci investičných stimulov nie je veľmi rozumné mať domáci
priemysel natoľko koncentrovaný na jedno odvetvie – v slovenskom prípade
automotive a LCD,“ hovorí P. Suďa. No dodáva, že väčšina krajín zasiahnutých
krízou pre svoju výraznú otvorenosť vykazuje z dlhodobého hľadiska oveľa vyššiu
životnú úroveň, resp. jej rast, ako relatívne uzavreté ekonomiky.
Filozofovanie o zmene odvetvovej
orientácie sa nepáčia J. Karpišovi. „Ak chceme maximalizovať prínos
globalizácie a slobodného pohybu kapitálu pri zvyšovaní produktivity našej
pracovnej sily, nevidím priestor pre aktívne smerovanie ekonomiky politikmi,“
hovorí.
R. Prega považuje úvahy o prílišnej orientácii Slovenska na automobilový
priemysel ako o chybe za úplne scestné. A hovorí, že vo zvyšovaní
konkurencieschopnosti krajiny vytváraním priaznivých podmienok na podnikanie sa
nesmie prestať. „Len tak budeme schopní postupne nahrádzať priemyselné
investície väčším zastúpením služieb. Krízam sa tým síce nebude dať ani v budúcnosti
vyhnúť, ale umožní sa rýchlejšie zotavenie ekonomiky po kríze,“ myslí si.
Rovnaký názor s ním zdieľa aj M. Marušinec, podľa ktorého by vláda mala
uvažovať v dlhšom časovom horizonte, ako je predpoklad trvania krízy. „Znamená
to zabudnúť na ideologické reči o konci kapitalizmu a začať uvádzať do praxe
také systémové zmeny, ktoré budú pre naše hospodárstvo po oživení zahraničného
dopytu znamenať rýchlejší štart.“ No exekutíva R. Fica robí presný opak.
Väčšina prijatých opatrení má dobu trvanlivosti obmedzenú do Silvestra 2010.
Reformovať a šetriť
Zníženie odvodov sa stane predmetom diskusie vždy, keď je reč o podnikaní na
Slovensku. Krízové časy nie sú výnimkou. E. Jurzyca si vie pri odvodoch
predstaviť „nezdaniteľné“ minimum, ako je to pri dani z príjmov. V
skvalitňovaní podnikateľského prostredia sa podľa neho nesmie prestať ani počas
krízy – vyslal by sa ním signál pre investorov, že po kríze bude Slovensko
úspešnou krajinou. „Premiér by mal prestať na nich útočiť. Kapitál totiž uniká
z našej krajiny rýchlejšie než z iných, porovnateľných.“
Vyššej konkurencieschopnosti tatranského tigra by prospelo ďalšie znižovanie
administratívnej záťaže pri rozbehu podnikania, zvýšenie investícií do
vzdelávania a skutočná reforma školstva.
Pri daniach nie je podľa ekonómov jediným riešením ich znižovanie. M.
Marušinec by zrušil preddavky na daň, aj na odvody do Sociálnej poisťovne.
„Došlo by k hotovostnému výpadku príjmov, no bez dopadu na deficit rozpočtu v
metodike ESA95,“ vysvetľuje. Takéto riešenie by si však vyžadovalo vyššiu
rozpočtovú disciplínu štátu a samospráv. A v súčasnej situácii tiež šetrenie.
Miesto plošných škrtov, ktoré majú z hľadiska úspor verejných výdavkov len
krátkodobý efekt, by sa malo, podobne ako v súkromnom sektore, škrtať na bežnej
prevádzke vrátane mzdových nákladov. „Ušetrené prostriedky by mali pôsobiť ako
vankúš proti nekontrolovanému nárastu deficitu v dôsledku významného poklesu
príjmov,“ myslí si R. Prega. Podľa
prepočtu Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika a INESSu by úspory verejných
výdavkov na spotrebe, administratíve a sociálnych transferoch mohli v roku 2009
dosiahnuť viac ako 1,8 mld. eur.
Kým nie je neskoro
Vyzerá to tak, že na krízu netreba vymýšľať nič nové a stačí pokračovať v
načatom. To je šanca pre opozíciu, ktorá by však podľa M. Klusa musela výrazne
zvýšiť svoju angažovanosť i schopnosť predať svoje návrhy voličom. „Za
momentálnymi výkonmi premiéra v tejto oblasti výrazne zaostáva,“ konštatuje
politológ. Predpokladá však, že k zmenám v rozložení politických síl na
Slovensku vplyvom krízy dôjde. „Dotknú sa najmä menších koaličných strán,
HZDS-ĽS a najmä SNS, ktorých schopnosť akcentovať svoje témy bude v čase krízy
značne obmedzená.“ Pomôcť to môže súčasným parlamentným, ale aj
mimoparlamentným opozičným stranám, zvýšiť si koaličný potenciál po
parlamentných voľbách v budúcom roku.
Nadviažuc na paralelu z úvodu článku bude v najbližšom období správna
životospráva dôležitejšia ako lekármi navrhnutá liečba. „Tak, ako sa zdravá
výživa pre obdobie bez mráčika neodlišuje zásadne od zdravej výživy pre období
zvýšeného výskytu chrípky, potrebné a prínosné opatrenia na posilnenie imunity
voči krízam treba uplatňovať aj v dobrých časoch,“ hovorí V. Vaňo. „Kto čaká s
opatreniami na posilnenie imunity hospodárstva až na obdobie krízy, podobá sa
človeku, ktorý začne so zdravou výživou až keď ochorie.“ Že väčšinou je to už
neskoro, vedia z vlastnej skúsenosti mnohí srdciari či cukrovkári. Vláde R.
Fica akoby toto poznanie zatiaľ uniklo.
19.4.2009,
TREND / Pavel Sibyla
