Ministerstvo financií tvrdí, že príjmy verejnej správy
sa dajú zhodnotiť až pri dostatočnej miere poznania makroekonomických
ukazovateľov. Nevediac, aký bude pokles HDP, sa naozaj ťažko predpovedá napríklad
výber DPH, keďže jej objem značne závisí aj od ekonomickej aktivity. Štátny
tajomník František Palko sa pýta: „Ako sa dá urobiť vážne rozhodnutie v oblasti
fiškálnej politiky vrátane aktualizácie deficitu verejných financií bez toho,
aby sme poznali aspoň skutočnosť za prvý polrok tohto roku?“.
Stačí
chcieť. České ministerstvo financií napríklad pravidelne zverejňuje prognózy na
štvrťročnej báze. Aprílová prognóza deficitu tam dramaticky vzrástla z
januárových 75 mld. Kč na 167 mld. Kč. Nevyhnutnú neistotu v predpovediach
českí prognostici zahrňujú v scenároch možného vývoja. Prečo to nie je
možné na Slovensku?
Od
poslednej daňovej prognózy už uplynuli takmer tri mesiace a je známy výber daní
za prvý štvrťrok. Ministerstvo zrejme týmito údajmi disponuje, a vláda ich
hodnoty aj pozná. Nechce sa mi teda veriť, že nevšímavosť vlády
k pravidelne sa znižujúcim odhadom iných inštitúcií, k polovičnému výberu
DPH, či k poklesu ekonomickej produkcie by bola taká veľká. Aj preto je
udivujúce, že ministerstvo predložilo na posledné rokovanie vlády materiál
o dopadoch krízy s neaktuálnymi, skoro tri mesiace starými údajmi,
pripravený pravdepodobne z čírej povinnosti oficiálne naplniť uznesenie
vlády a neoficiálne naďalej udržiavať verejnosť v pocite, že situácia
nie je až taká zlá.
Ale
zlé to naozaj bude. Pripomeňme si, že je globálna ekonomická kríza. Práve preto
by aktualizácia hodnotenia vývoja daňových prognóz mala byť častejšia. Umožní
to presnejšie popísať stav ekonomiky
a prijímať adekvátne opatrenia. Čakanie na nové prognózy do júna, ako
ohlasuje ministerstvo, vytvára priestor pre nečinnosť a vyjadrenia, „my sme
nevedeli, že to bude také zlé.“ Pre občanov Slovenska je to najhoršie možné
riešenie, pretože odkladanie škrtov vo výdavkoch budú neskôr musieť zaplatiť na
daniach. Aj tu platí, že prostriedky už raz minuté nemôžu byť ušetrené.
Od
schopnosti vlády šetriť si však netreba veľa sľubovať. Po okresaní kapitálových
výdavkov sa ďalšie úspory budú hľadať ťažko. Vláda odmieta ďalej znižovať počet
zamestnancov verejnej správy a dokonca ráta s rastom mzdových nákladov o vyše
10 %. Najväčší priestor na úspory poskytuje verejné obstarávanie. Nástenkový
tender však ukázal, že sa od vlády v tejto oblasti nedočkáme zásadných
zmien, ktorými by sa dalo predísť plytvaniu, korupcii a teda ušetriť. Tretím
dôvodom je nechuť prijímať zásadné opatrenia v transferoch jednotlivcom
a organizáciám.
Najbližšie
mesiace ukážu, ktorým smerom sa vláda vyberie. Jej rozhodnutia budú mať zásadný
charakter, ak vezmeme do úvahy, že prípadný 5-percentný deficit verejných
financií v dvoch rokoch po sebe zvýši verejný dlh o tretinu. To sa
prejaví v raste úrokových nákladov, čiže v raste objemu viazaných
prostriedkov, ktoré sa nedajú použiť na iný účel.
Možnosti
šetriť určite existujú. Pritom vláda už dokázala, že keď chce, potom dokáže konať
veľmi rýchlo. Zoškrtanie poplatkov DSS-kám stihla v parlamente zariadiť za
pár dní. Uvidíme, či s takou rýchlosťou dokáže zoškrtať aj vlastné
výdavky.
Radovan
Ďurana
autor
je analytik INESS
Pravda,
5.5. 2009 (vyšlo v skrátenej podobe)
