K rastúcemu dlhu Slovenska sa pre SME dňa 6.5.
2009 vyjadril Radovan Ďurana z INESS. Daňové príjmy použité na splátku
úrokov nemôžu byť podľa neho použité napríklad na pomoc sociálne slabším.
Navyše, doterajšie opatrenia vlády budia zdanie, že už v druhom polroku očakáva
oživenie hospodárstva. To je nepravdepodobné, povedal.
Kríza, neochota
vlády šetriť a niektoré jej sporné opatreniamôžuzvýšiť dlh na vyše 24 miliárd
eur. Vprepočte je to vyše 700 miliárd korún. Ficova vláda pritom prevzala od
Dzurindovej ekonomiku s dlhom asi 500 miliárd korún.
BRATISLAVA. S ekonomikou to ide dolu vodou, štát preto
prichádza o stovky miliónov eur. Dane totiž neplnia štátnu kasu ako po iné
roky. Inak je to s výdavkami štátu. Tie neustále rastú, či je kríza, alebo nie.
To je aj dôvod, prečo verejný dlh štátu až na výnimky z roka na rok stúpa bez
ohľadu, či je pri moci ľavicová, alebo pravicová vláda.
Vláda s dlhom problémy nemá. Zatiaľ
Aj vinou hospodárskej krízy sa verejný dlh Slovenska dostane
v roku 2010 k hranici 24 miliárd eur, čo je vyše 700 miliárd korún. Na jedného
obyvateľa Slovenska tak pripadne 4400 eur. Vyplýva to z predpovedí, ktoré tento
týždeň zverejnila Európska komisia.
Nárast dlhu nám v budúcnosti môže spôsobiť problémy. Už v
súčasnosti platíme zo štátneho rozpočtu úroky z tohto dlhu vyše jednej miliardy
eur ročne. Táto suma môže pre nárast zadlženia v nasledujúcich rokoch stúpnuť
až o desať percent.
„Daňové príjmy použité
na splátku úrokov nemôžu byť použité napríklad na pomoc sociálne slabším,"
upozorňuje na odvrátenú stranu ekonóm inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Napriek nárastu dlhu pre možných veriteľov je Slovensko
zatiaľ spoľahlivý dlžník. V eurozóne sú takmer všetky štáty v pomere k veľkosti
ekonomiky zadlžené oveľa viac ako my. Nižší dlh má len Slovinsko. V rámci celej
únie sme ôsmym najmenej zadlženým štátom.
Kroky vlády však naznačujú, že sa spolieha práve na to.
Nesnaží sa v rozpočte veľmi šetriť, skôr naopak prijíma opatrenia, ktoré
zvyšujú dlh. Napríklad železničným firmám požičala vyše 230 miliónov eur, no
firmy sú stratové a ťažko tieto peniaze štátu vrátia. V budúcnosti sa preto o
túto sumu zvýši vládny dlh. Pomôcť sa chystá aj zadlženým nemocniciam, pre ktoré
chystá pôžičku 200 miliónov eur. Štátne lesy by mali dostať 100 miliónov eur.
Spolu s narastajúcim deficitom tak môže tento rok vzniknúť v rozpočte diera za
vyše 4 miliardy eur. O túto sumu sa tak tento rok môže zvýšiť aj verejný dlh.
„Fakt, že máme pomerne nízku úroveň dlhu, lepší rating a
teda oveľa menšiu, aj keď rastúcu rizikovú prirážku na pôžičky, ako napríklad
Maďarsko, nevytvára teraz taký silný tlak na vládu, ako je to v prípade nášho
južného suseda," povedal ekonóm UniCreditBankJán Tóth.
Proti dlhu po kríze
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál nesúhlasí s tým,
že nízky dlh znižuje disciplínu vlády, a tá nemá zábrany stále viac zadlžovať
Slovensko. „Dlh nám rastie, pretože je mimoriadna krízová situácia. Ak kríza
pominie, budeme sa snažiť o stabilizáciu verejného dlhu, lebo nebude dôvod na
jeho ďalšie zvyšovanie," povedal.
Medzi ekonómami však
kroky vlády nevytvárajú dôveru. „Doterajšie opatrenia vlády budia zdanie, že už
v druhom polroku očakáva oživenie hospodárstva. To je nepravdepodobné,"
povedal Ďurana.
SME,
6. 5. 2009 | Ľuboš Jančík
