Ako uviedol denník SME dňa 13.5. 2009, zo správy
inštitútu INESS vyplýva, že médiá v roku 2008 a v prvom štvrťroku 2009 odhalili prípady
plytvania s verejnými financiami za 265 miliónov eur. „Je to takmer päťkrát
viac, ako vláda minula na šrotovnom," porovnal plytvanie inštitút.
Koaliční poslanci sa
včera s pochopením vyjadrovali o návrhu zákona poslankyne SDKÚ Lucie
Žitňanskej. Podľa neho má byť účinnosť zmluvy, ktorá sa týka verejných
financií, naviazaná na jej zverejnenie na internete. No nie sú si istí, či ho
podporia.
BRATISLAVA. Verejnosť stále čaká na zverejnenie zmluvy o
predaji emisných kvót oxidu uhličitého americkej firme Interblue Group. Utajovaných
kontroverzných zmlúv, ktoré uzavreli štátne orgány, však bolo v poslednom
období viac.
Poslankyňa za SDKÚ Lucia Žitňanská preto navrhuje, aby
zmluva, ktorá sa týka verejných financií, mohla byť účinná až po tom, keď sa
zverejní na internete. „V našich podmienkach je to dobrý nápad," hovorí.
Tie časti zmluvy a jej dodatkov, ktoré podliehajú utajeniu podľa zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, by boli vyčiernené. SDKÚ chce návrh predložiť
do parlamentu v júni.
Žitňanská pripúšťa, že ani zverejnením zmluvy na internete
sa nedá zabrániť tomu, aby sa pod obchodné tajomstvo neskryli aj ustanovenia
zmluvy, ktoré tam nepatria. „Stále však platí infozákon. V ňom zmeny
nenavrhujeme. Ak oprávnená osoba povedie v tejto veci spor, rozhodne o nej
súd."
Pod obchodné tajomstvo podľa infozákona nespadá informácia,
ktorá sa týka závažného vplyvu na zdravie ľudí či životné prostredie alebo o
znečisťovaní životného prostredia. Utajenou nie je ani informácia o štátnej
pomoci, ďalej taká, ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka
používania verejných financií či nakladania s majetkom štátu alebo obce.
Zdržanliví poslanci
Daniel Lipšic z KDH v utorok poobede návrh zákona ešte
nevidel. „Už dnes máme platný infozákon, podľa ktorého všetko s výnimkou veľmi
úzko definovaného obchodného tajomstva má byť zverejnené. Sú tu však snahy
obmedzovať zverejňovanie dokumentov," povedal.
Šéf ústavnoprávneho parlamentného výboru za Smer Mojmír
Mamojka nepovažuje Žitňanskej návrh za zlý nápad. No ako hovorí, musí zvážiť,
či je z právneho hľadiska správne, aby bola účinnosť zmluvy naviazaná na jej
zverejnenie na internete. „Neuvažoval som nad tým zatiaľ hlbšie. Je to niečo
navyše, čo nemôže škodiť. Ale sú to ministri, ktorí sú za takéto zmluvy
politicky, mravne a eticky zodpovední. A je tu Úrad pre verejné obstarávanie,
„povedal.
Aj poslanec za SNS Jaroslav Paška rozumie zámeru takéhoto
návrhu. Považuje to však za neštandardné riešenie. Možno podľa neho treba iba
dohliadnuť, aby sa dodržiaval infozákon. „Iste, ako téma sa to otvorí, ale nie
som si istý, či návrh v takejto podobe prejde," povedal.
Poslankyni za Smer Jane Laššákovej sa myšlienka spojiť
účinnosť zmluvy s jej zverejnením na internete veľmi nepozdáva. „Zmluva je
dvojstranný právny úkon a musia s ňou súhlasiť obe strany, aj keď ide o verejné
financie. S takou odkladacou podmienkou by som nesúhlasila."
Poslankyňa za HZDS Katarína Tóthová súhlasí s tým, aby boli
zmluvy, ktoré sa týkajú verejných financií, zverejnené na internete. No
pripomína, že platnosť a účinnosť zmluvy upravuje Obchodný a Občiansky
zákonník.
Ani tento zákon nestačí
Šéf inštitútu INEKO Eugen Jurzyca pripúšťa, že takýto návrh
nie je štandardné riešenie. No ak chceme mať krajinu bez podobných prešľapov,
je to pre nás dobré riešenie. „Musíme si však priznať, že niektoré orgány
štátnej správy na Slovensku totálne zlyhali a pri kontrole verejných
prostriedkov ich predbehli novinári," hovorí Jurzyca.
Zo správy inštitútu
INESS vyplýva, že médiá v roku 2008
a v prvom štvrťroku 2009 odhalili prípady plytvania s
verejnými financiami za 265 miliónov eur. „Je to takmer päťkrát viac, ako vláda
minula na šrotovnom," porovnal plytvanie inštitút.
Návrh SDKÚ víta i Emília Sičáková Beblavá z Transparency
International Slovensko. No na zlepšenie verejného obstarávania to podľa nej
nestačí. Tvrdí, že vo verejnom obstarávaní by sa mala zrušiť kategória neprioritných
služieb, teda takých, ktoré sa môžu zadávať bez súťaže. Verejná správa by mala
pracovať s elektronickými aukciami.
Jurzyca dodáva, že ministerstvo financií by malo prepočítať
prognózu verejných financií na dva až tri roky dopredu. „V nej by mali byť
zachytené aj možné riziká takýchto zmlúv."
SME 13.
5. 2009 | Marianna Onuferová
