Americký
regulátor sa rozhodol preskúmať, či veľké americké banky majú dostatočné
kapitálové vankúše na ochranu vkladov pred prípadnými stratami zo zlých úverov
a prepadu príjmov v prípade, že sa ekonomická situácia ešte viac
zhorší. Ako záťažový
„stres“ test dopadol?
Desať z 19
najväčších amerických bankových holdingových spoločností musí podľa regulátora
zohnať spolu 75 miliárd amerických dolárov nového kapitálu, aby mali dostatočný
vankúš na prežitie prípadného ďalšieho zhoršenia ekonomiky. Najviac, takmer 34
miliárd, by mala začať zháňať Bank of America, a napríklad Citigroup, ktorá
pôsobí aj na Slovensku, potrebuje 5,5 miliardy. Dodatočný kapitál údajne
vôbec nepotrebuje napríklad Goldman Sachs, hojne konzumujúci verejné financie,
alebo JP Morgan Chase. Americký minister financií Timothy Geithner očakáva, že
banky získajú dodatočný kapitál od súkromného sektora, no nevylúčil ani to, že aj
tento účet zaplatia americkí daňoví poplatníci. Bank of America už ohlásila, že
kapitál hodlá získať aj predajom aktív, Citigroup a Morgan Stanley chcú
vydať nové akcie.
Celú akciu od začiatku
testu až po ohlásenie jeho oficiálnych výsledkov trhy prijali pozitívne. Už únik
neoficiálnych informácií pred zverejnením konečných výsledkov popohnal akciové
trhy k vyšším hodnotám. Dôvodom je „malá“ čiastka, ktorá z tohto
cvičenia vyšla. Však 75 miliárd amerických dolárov je oproti 2,8 biliónom, na
ktoré odhaduje Medzinárodný menový fond celkové bankové straty z úverov
a cenných papierov, naozaj málo. Pravdepodobne dobré reakcie trhov na test
inšpirovali aj pohlavárov európskych štruktúr, ktorí sa nechali počuť, že
uvažujú o podobnom teste bankového systému. Test sa má uskutočniť do septembra,
no na rozdiel od Ameriky má byť zameraný na bankový sektor ako celok a
jeho výsledky sa nemajú zverejňovať.
Na optimizmus je ešte
čas
Na prehnaný optimizmus
však určite neexistuje dôvod. Výsledné číslo totiž nie je reálna kapitálová
potreba amerických bánk, ale iba výsledok ekonomického modelu, ktorý nastavoval
štátny úradník. Výsledky stres testu treba brať s rovnakou rezervou, s
akou čítame super výsledky na reklamnom letáku krému proti vráskam. Aj tu totiž
testujúci subjekt nemusí byť úplne objektívny, keďže sleduje svoje vlastné ciele.
Teraz nechajme bokom
otázky, či je vôbec možné jedným metrom
a na základe hrubých ukazovateľov kapitálovej primeranosti porovnávať
špecifické finančné inštitúcie podnikajúce v rozličných sektoroch, alebo prečo
inštitúcia, ktorá má v náplni práce dohľad na bankovým sektorom, začína
skúmať životaschopnosť bankového sektora až teraz – potom, ako sektor zlyhal. Prekvapivé
je, ako nestresujúco boli podmienky stres testu nastavené.
Zhovievavé kritériá
V testovaných bankách,
ktoré spravujú úspory obyvateľstva, regulátor v stres teste akceptuje
finančnú páku až 25 ku jednej (1 dolár vlastného kapitálu na 25 dolárov dlhu).
Zároveň zlý ekonomický scenár, na ktorý sú banky testované, počíta s optimistickým budúcoročným
reálnym rastom HDP na úrovni 0,5% pri iba
10,3 % nezamestnanosti. V čase, keď sa aktuálna hodnota nachádza už na
8,9%, tak aj 9,5% nezamestnanosť v roku 2009 pripomína skôr než zlý scenár
realistickú predpoveď. Zdá sa však, že ani
milostivé nastavenie kritérií modelu, neviedlo k výsledkom, ktoré by boli
akceptovateľné pre bankársku loby. Podľa informácií The Wall Street Journal je konečná
zverejnená suma 75 mld. USD výsledkom viacerých neoficiálnych jednaní
regulátora so zástupcami bánk, ktorým sa podarilo pôvodnú čiastku znížiť
o takmer 50%.
Zdá sa teda, že cieľom
americkej administratívy nebolo skutočne preveriť finančné zdravie bankových
gigantov, ktoré hazardujú s úsporami Američanov. Išlo skôr
o vytvorenie pozitívnej správy ohľadom stavu bankového systému, teda
vyslanie signálu, ktorý by zlepšil „psychológiu“ a vrátil na trh dôveru
v bankový systém a svetlejšie zajtrajšky. Také ľahké to však bohužiaľ
nebude. Dnešné problémy americkej
ekonomiky nie sú psychologického charakteru a nie je možné odstrániť ich
optimistickými nastavením. Ak si prejete budúcnosť, psychológ ani tréner
v pozitívnom myslení vám nepomôže. Cesta z dlhu vedie len cez
odriekanie a tvrdú prácu.
Juraj Karpiš
INESS
SME, 15.5. 2009 (vyšlo v upravenej podobe)
