Hostina sa končí (.týždeň)

Daňové príjmy štátneho rozpočtu sú v polovici mája
o 16 percent nižšie ako minulý rok. Tento prepad, vyvolaný najmä vplyvom
svetového ekonomického spomalenia, vytvára napätie vo verejných financiách,
ktoré by malo byť sprevádzané okamžitým zavádzaním radikálnych úsporných
opatrení a obmedzovaním neprioritných výdavkov.

Euro, ktoré dnes minieme, totiž zajtra neušetríme. Alebo –
ak použijeme metaforu Jána Slotu – za chlieb, ktorý dnes zjeme, už zajtra
peniaze žiadať späť nemôžeme.

.prečo šetriť
Argumentom pre absenciu ráznych skutkov je nízky štátny dlh. Ani relatívne
nízke zadlženie štátu v európskom porovnaní by však nemalo viesť
k ľahkovážnemu prístupu a k vysokým deficitom. Ak si totiž nízke
zadlženie udržíme, dokážeme si – na rozdiel od zadlžených krajín – v budúcnosti
udržať aj nízke dane. A hlavne tie stáli v posledných rokoch za
ekonomickým „zázrakom“ Slovenska, ktorý umožnil terajšej vláde hodovať a
každoročne zvyšovať výdavky o viac ako 10 percent.
Napriek tomu, že vláda viackrát verbálne prejavila odhodlanie šetriť, konkrétne
kroky zatiaľ chýbajú a doterajšie aktivity majú opačný charakter.
Železničné Cargo, Štátne lesy SR, alebo aj štátne zdravotnícke zariadenia
získali alebo v najbližšom období získajú od štátu obrovské množstvo
finančných prostriedkov bez dostatočného preskúmania efektivity takéhoto
využitia verejných zdrojov.
Peniaze daňových poplatníkov sa strácajú aj v netransparentnom verejnom
obstarávaní, s ktorým má vláda chronický problém. Mediálne najznámejšie
kauzy, ako upratovanie na ministerstve obrany za miliardu, „nástenkový
tender“, elektronické mýto, ktoré vyhral subjekt s najvyššou cenou alebo
predaj povoleniek na emisie CO2 sú nepochybne len časťou celkového objemu
problematických prípadov. Vláda však s riešením týchto podozrení otáľa
a ku konkrétnej akcii ju vie dohnať iba hrozba sankcií zo strany Európskej
únie.

.kde sa plytvá?
Kde sa dá ušetriť? Na ilustráciu existujúcich rezerv v šetrení s verejnými
zdrojmi dobre slúži pravidelné hodnotenie správ z médií, dokumentujúcich
nehospodárne nakladanie s verejnými financiami v rámci projektu inštitútu
INESS „Plytvanie štátu“.
Vyhodnotenie správ, ktoré sa objavili v tlačených médiách za rok 2008
a prvý štvrťrok roku 2009, ukazuje na  plytvanie s verejnými
financiami v objeme 265 miliónov eur (asi 8 miliárd korún). Na porovnanie
je to takmer päťkrát viac než vláda minula na šrotovnom alebo približne dvakrát
viac, než sú výdavky ministerstva školstva na podporu výskumu.
V posledných rokoch sa darilo aj klientelizmu. Svedčí o tom nielen
vysoká fluktuácia ministrov v súčasnej vláde (pre podozrenia
z klientelizmu alebo korupcie vládu za necelé tri roky opustilo už šesť
ministrov). V rámci monitoringu sme zachytili v médiách v roku
2008 a prvom štvrťroku 2009 správy dokumentujúce podozrenia
z klientelizmu v súhrnnej výške 98 miliónov eur (asi 3 miliardy
korún).
To, že ani celosvetová hospodárska kríza neviedla politikov k skromnosti,
ilustrujú aj nákupy motorových vozidiel. Počas roka 2008 a začiatkom roku
2009 priniesli monitorované médiá viaceré správy o nákupoch áut politikmi
a zástupcami regionálnych samospráv. Ak by sa politici uskromnili,
a v týchto prípadoch by namiesto luxusných áut kúpili lacnejšie
autá „iba“ za jeden milión korún, ušetrili by nám za toto obdobie 2,54 milióna
eur (takmer 77 miliónov korún).

.blahodarní novinári
Aj keď súčasná vláda nemá novinárov príliš v láske (premiér Robert Fico
ich už počastoval prívlastkami od klamárov, nevzdelancov a hlúpych hyen až po
idiotov), ich práca slovenským občanom doslova šetrí peniaze. Vďaka
spoločenskému tlaku, ktorý vyvolali ich príspevky, vláda a ministerstvá rušia
tendre či dokonca už uzatvorené zmluvy, nevýhodné pre slovenského daňového
poplatníka. Za rok 2008 tak médiá zabránili klientelizmu alebo plytvaniu
v celkovom objeme 161 miliónov eur (4,8 miliardy korún).
O ochote politikov menej plytvať si netreba robiť nejaké ilúzie –
a jedinou relatívne dobrou správou v tomto zmysle zostáva, že
dôsledky globálnej krízy na stav verejných financií prinesú výrazné obmedzenia
priestoru pre politikov, či už si to želajú, alebo nie.

Autori sú ekonómovia, pracujú v inštitúte INESS.

.juraj Karpiš, .radovan Ďurana

.týždeň, 21/2009, 18.5. 2009