V piatok sa uskutočnila v Bratislave konferencia v rámci série The Free Market Road Show. Okrem mnohých zaujímavých rečníkov sa akcie zúčastnil aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (1997) profesor Myron Scholes. Medzi ním a finančnou krízou existuje viacero zaujímavých prepojení.
Myron Scholes je spoluautor modelu na oceňovanie derivátov, ktorý
prispel k ich masívnemu využívaniu a rozšíreniu po celom finančnom
systéme. Tieto modely však v dnešnej kríze totálne zlyhali. Inštitúcie,
ktoré na nich postavili manažment rizika, zaznamenali obrovské straty.
Komplexnosť matematických modelov extrapolovaných z historických dát
totiž len úspešne zastrela fakt, že pravdepodobnostné distribúcie
niektorých javov nepoznáme, čím vytvorila ilúziu bezpečnosti. Ako
hovorí Nassim Nicholas Taleb,
zlý manažment rizika je horší ako žiadny. Pocit, že proti riziku niečo
robíte, vás totiž vedie k akceptácii divokejších transakcií ako v
prípade, že by ste si priznali, že proti riziku nepodnikáte nič.
Scholes síce ani dnes nechce uznať, že chápanie rizika, ako je
prezentované v jeho modeloch, je problematické, no už aspoň pripúšťa, že je nekompletné.
Scholesove
spojenie s príčinami dnešnej krízy však nekončí len pri jeho
teoretickej práci. Spolu s ďalším prominentným ekonómom, nositeľom
Nobelovej ceny a propagátorom matematických finančných modelov Robert C. Merton-om bol totiž v predstavenstve neslávne známeho hedžového fondu Long Term Capital Managment
LTCM, ktorý spektakulárnym spôsobom takmer zbankrotoval po tom, ako v
roku 1998 prišiel v priebehu pár mesiacov o 4,6 miliardy amerických
dolárov (vtedy boli ešte miliardy dolárov ozajstnou kopou peňazí). A
práve do tej doby sa datuje zrod prístupu „too big to fail“ alebo
„príliš veľký na to aby sme ho nechali padnúť“. Americká centrálna
banka FED na čele s vtedajším guvernérom Alanom Greenspanom
zorganizovala záchranu fondu za 3,6 mld. USD zo strany jeho kreditorov.
Tento moment považuje Taleb ale aj iní ekonómovia
za jednu z príčin bezhlavého riskovania obrovských finančných
inštitúcii v posledných rokoch. Záchranou LTCM totiž FED vyslal
finančným inštitúciám (a hlavne ich veriteľom) jasný signál: ak ste
dostatočne veľkí, pomôžeme vám bez ohľadu na to, aké hlúposti
vystrájate. Ak by FED vtedy nechal LTCM padnúť významne by tým utrpeli
jeho najväčší veritelia, medzi ktorých patrili aj Bear Stearns a
Leheman Brother. Áno, došlo by k prepadom cien niektorých aktív a
čiastočnému odstráneniu finančnej páky zo systému, no bol by to proces
rádovo menej bolestivý ako finančné peklo, ktorým prešiel finančný
systém v poslednom roku. Za tých 10 rokov totiž rakovina dlhu a
prehnaného využívania finančnej páky nekontrolovane bujnela a ovládla
už celý finančný systém.
Scholes však s hedžovými fondami a
testovaním svojich modelov v praxi ani neúspechu LTCM neskončil. Spolu
s ďalším bývalým LTCM partnerom Chi-fu Huangom založil Platinum Grove
Asset Management, hedžový fond s 4,5 mld. dolárov spravovaných peňazí.
Ani tu sa mu však zatiaľ príliš nedarí a fond v októbri minulého roku z
dôvodu už 38% straty dočasne zmrazil vyplácanie podielnikov. Samozrejme, že táto správa neušla Talebovi, ktorý Scholsovi cez médiá odkázal
„Tento chlapík by mal byť v domove dôchodcov a hrať Sudoku. Jeho fondy
vybuchli hneď dva krát. Nikto vo Washingtone by mu nemal dovoliť dávať
prednášky o manažmente rizika.“
Aktuálne.sk, 21.5. 2009, tu tiež môžete hlasovať za článok na vybrali.sme.sk
