Vo vládnej stratégii energetickej bezpečnosti sa píše:
„Pritom je energetická náročnosť takmer dvojnásobná v porovnaní s
priemerom v OECD a štvornásobná v porovnaní s priemerom EU-27.“
Štvornásobná energetická náročnosť? Znamená to, že na uvalcovanie metra
plechu alebo vyprodukovanie litra pary v tepelnej elektrárni, či
zohriatie jedného domáceho radiátora spotrebujeme štyrikrát viac
energie?
Ani jedno z vymenovaných. Porovnanie, ktoré dáva do pomeru HDP a
spotrebu energie má totiž len obmedzenú výpovednú hodnotu, a v
medzinárodnom porovnaní dokonca žiadnu. Porovnávanie agregátnych
veličín ako HDP, bez zohľadnenia cenových rozdielov, totiž často vedie
k zavádzajúcim interpretáciám. Takým príkladom je práve porovnávanie
energetickej efektívnosti (podľa tohto grafu Slovensko v roku 2007
potrebovalo na vytvorenie jedného milióna Eur HDP 2,5 krát viac zdrojov
energie, ako EU 15).
Graf1
 |
Pozn.
Spotreba primárnych zdrojov energie (uhlie, urán, ropa atď) je
prepočítaná na univerzálnu jednotku toe – tona ropného ekvivalentu,
ktorá sa rovná energetickej hodnote 41,9 GJ, alebo 11,6 MWh. (Zdroj:
Eurostat, graf INESS)
Medzinárodné porovnávanie je však kvôli
nezohľadneniu rozdielnych cien zbytočné. Bez toho má porovnávanie
spotreby s HDP zmysel len vtedy, ak tento ukazovateľ sledujeme v rámci
jednej krajiny, avšak v stálych cenách. Dozvieme sa celkom užitočnú
informáciu o tom, či ekonomika svoju produkciu zvyšuje vďaka
extenzívnejšiemu využívaniu primárnych energetických zdrojov (ak
spotreba rastie spolu s HDP), alebo vďaka vyššej technologickej úrovni
výroby, či zvyšovaniu podielu energeticky nenáročných služieb.
Slovenský príklad hovorí o druhom prípade, medzi rokmi 2000 – 2007 klesla energetická náročnosť o tretinu:
Graf 2
 |
(Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR, graf INESS)
Ak
však chceme pomer spotreby energií a HDP porovnávať so zahraničím,
musíme vziať do úvahy rozdielne cenové úrovne. Na zdôvodnenie postačí
jednoduchý príklad holiča. Slovenský holič ostrihá za týždeň povedzme
80 fanúšikov Trnavy so spotrebou energie 1 kWh. Zinkasuje za to 240
Eur, z toho povedzme 40 Eur bude ním vyprodukovaná čistá pridaná
hodnota, teda suma, o ktorú zvýši slovenský HDP. Porovnateľný holič v
Nemecku však za ostrihanie 80 fanúšikov Bayernu inkasuje 800 Eur, z
toho o 133 Eur (pri rovnakej % marži ako na Slovensku) navýši nemecký
HDP. I napriek tomu, že obaja holiči vykonali ten istý objem práce, a
spotrebovali rovnaké množstvo energie, ten slovenský bude štatisticky
3,3 krát (133/40) energeticky menej efektívny. Služby pritom dominujú
tvorbe HDP v Nemecku ako aj na Slovensku a to zhruba dvojtretinovým
podielom. Majú pritom ešte jednu charakteristiku, ťažko sa exportujú a
preto sú v ich cenách väčšie odchýlky medzi krajinami, na rozdiel od
tovarov. Chladnička má približne rovnakú cenu v celej únii, zatiaľ čo
cena holiča, jazykovej školy, či miestneho dopravcu závisí najmä od
lokálnych podmienok a kúpyschopnosti obyvateľstva.
Z týchto dôvodov
musí byť hodnota HDP upravená do podoby zohľadňujúcej rozdielne cenové
úrovne, čo sa vyjadruje pomocou štandardu parity kúpnej sily:
Graf 3
 |
(Zdroj: Eurostat, graf INESS)
V
tomto porovnaní to so slovenskou spotrebou už nie je také tragické.
Oproti EÚ 15 je naša spotreba vyššia síce o stále vysokých 43% (oproti
Nemecku 38%), ale nie je to 3-4 násobok. Týmto však stále ostáva
nezodpovedaná otázka, prečo je slovenská spotreba taká vysoká.
Energie
spotrebúva nielen ekonomika, ale aj domácnosti. V médiách prebieha
neustála masáž na tému zatepľovania, či plytvania s energiami v
domácnostiach. Pritom v absolútnej spotrebe energií na obyvateľa môžeme
úniu vyučovať.
Graf4
 |
toe
– univerzálna jednotka rovnajúca sa tone ropného ekvivalentu, ktorá má
energetickú hodnotu 41,9 GJ, alebo 11,6 MWh. (Zdroj: Eurostat, graf
INESS)
Na druhej strane, je takmer isté, že samotné nakladanie s
energiami – efektivita využitia – až taká vysoká nebude. Absolútnu
spotrebu obyvateľstva ovplyvňuje aj počet najazdených kilometrov, či
počet obyvateľov v domácnosti. Kilometrov najazdíme menej, a v bytoch
bývame v porovnaní s EU hustejšie. Efektívnosť spotreby domácností sa
meria ťažko, ale môžeme predpokladať, že s vyššou životnou úrovňou sa
spája aj efektívnejšie vykurovanie, či spotrebiče s nižším príkonom.
Keďže
domácnosti skôr znižujú ako zvyšujú slovenskú štatistiku spotreby
energií, vysoká spotreba musí mať korene vo výrobe. Priemyselná výroba
tvorí na HDP v Nemecku zhruba 26%, na Slovensku 28% (31% v roku 2007).
Oproti tomu podiel priemyslu v EU15 tvorí len 20%. Priemysel je
zvyčajne energeticky náročné odvetvie, a preto vyšší podiel produkcie
priemyslu je jedným z dôvodov vyššej energetickej náročnosti slovenskej
ekonomiky. Na spotrebe energií sa priemysel na Slovensku podieľal 41% v
roku 2007 (34% v roku 1999), kým v Nemecku to bolo 26%.
Vysvetlenia
sa ponúkajú dve. Nie je priemysel ako priemysel, železiarne,
hlinikárne, papierne sú energeticky náročné odvetvia, ktoré logicky
zvyšujú váhu „veľkých spotrebiteľov“ v malej ekonomike, hoci ich
efektivita meraná napr. v kWh/tona papiera sa nemusí od nemeckých
producentov líšiť. Porovnateľné štatistiky o štruktúre pridanej hodnoty
sa bohužiaľ zháňajú ťažko. Druhým vysvetlením môže byť práve nízka
efektivita v slovenskom priemysle. Dedičstvo starých tepelných
rozvodov, energeticky náročných strojov, starých technológií sa doteraz
nepodarilo vytlačiť novými investíciami.
Záver
Ak
politik prezentuje materiál o energetike a efektivite v hospodárstve,
treba sa mať na pozore. Jeho cieľom nie je objektívne informovať, ale
vytvoriť zdanie, že práve alarmujúce údaje z pod jeho pera si zaslúžia
pozornosť rozdeľovačov verejných financií. Medzinárodné porovnávanie
údajov o efektivite hospodárstva bez zohľadnenia cenových úrovní je
spôsob, akým alarmujúce údaje vytvoriť.
V efektívnom využití energií
má Slovensko iste svoje rezervy, ale medzi nami a vyspelou Európou
neexistuje priepastný rozdiel, ktorý by nás staval do úplne inej ligy.
Energetická
efektívnosť je do značnej miery závislá na vyspelosti ekonomiky.
Samotný tlak na znižovanie spotreby bez zmeny štruktúry ekonomiky
prinesie len malé zmeny. Podstatné zmeny sa však nemôžu udiať rýchlo.
Relatívne nižšia energetická efektívnosť nás preto logicky bude
sprevádzať až do doby, kým sa nedotiahneme na ekonomickú úroveň našich
západných susedov.
Radovan Ďurana, INESS
