To, že daňová sloboda prišla o jedenásť dní neskôr
ako vlani, znamená podľa Juraja Karpiša z INESS to, že sféra pôsobnosti štátu v
ekonomike sa zväčšuje. Skúsenosti iných krajín podľa neho ukazujú, že čím je
podiel vládnych výdavkov vyšší, tým je skutočné bohatstvo merané na hlavu
jednotlivca nižšie, povedal pre SME dňa 3.6. 2009.
Daňová sloboda
prišla o jedenásť dní neskôr ako vlani. Je to preto, lebo štát míňa v pomere k
veľkosti ekonomiky viac.
BRATISLAVA. Ľudia na Slovensku do utorku pracovali len na
dane a odvody. Oddnes už nepracujeme na štát, ale len na seba. Sme na tom
horšie ako po iné roky. Kým vlani bol deň daňovej slobody 22. mája, tento rok
je to o 11 dní neskôr.
Pomalší príchod dňa daňovej slobody nadácia F. A.
Hayeka pripisuje najmä očakávanému poklesu slovenskej ekonomiky. Rovnako
tomu, že napriek hospodárskemu poklesu vláda doteraz nepredstavila zásadný
program šetrenia vo verejných výdavkoch. Namiesto potrebných úspor len presunula
časť verejných výdavkov do iných oblastí.
„Ani jedna z doterajších vlád nevyužila predchádzajúce roky
vysokého rastu, aby v ekonomike vytvorila rezervy na horšie časy,"
vysvetľuje ďalší dôvod posunu daňovej slobody Martin Chren z Hayekovej
nadácie.
Ekonomika pre krízu klesá
Deň daňovej slobody počíta nadácia ako podiel verejných
výdavkov na hrubom domácom produkte, teda na celkovej ročnej produkcii tovarov
a služieb v našej ekonomike. Kým vlani bol tento podiel 38,8 percenta, teraz
stúpol na 41,05 percenta. Z každého vytvoreného eura tak štát prerozdelí 41
centov. V roku 2007 bol tento podiel 39,6 percenta.
„Každá krajina sa z dôvodu globálnej krízy snaží
nazhromaždiť prostriedky, ktoré používa na opatrenia na podporu ekonomického
rastu, aj na zmierňovanie krízy," bráni nárast výdavkov vlády hovorca
rezortu financií Miroslav Šmál.
Nadácia do výdavkov štátu zarátala aj niektoré transakcie,
ktoré vláda doteraz nezapočítala. Ide napríklad o pôžičku štátnym železničným
firmám. „Vzhľadom na to, že schopnosť týchto subjektov splatiť pôžičky je
blízka nule, považujeme ich za dotácie, ktoré ovplyvnia výšku výdavkov a neskôr
aj deficitu verejných financií." Hayekovci vychádzajú z toho, že slovenská
ekonomika v tomto roku klesne o tri percentá.
To, že daňová sloboda
prišla o jedenásť dní neskôr ako vlani, súvisí podľa Juraja Karpiša z inštitútu
INESS s tým, že výdavky štátu rastú rýchlejšie ako hrubý domáci produkt.
„Znamená to, že sféra pôsobnosti štátu v ekonomike sa zväčšuje."
Skúsenosti iných krajín podľa Karpiša ukazujú, že čím je podiel vládnych
výdavkov vyšší, tým je skutočné bohatstvo merané na hlavu jednotlivca nižšie.
Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza
rozhodujúcu úlohu zohráva kríza a ňou vyvolaný pokles ekonomiky. Milionárska
daň, ktorú súčasná vláda zaviedla pred dvoma rokmi, podľa neho nemala priveľký
vplyv na posun daňovej slobody.
Podľa platov príde daňová sloboda až v júli
Nie všetci ľudia platia rovnaké dane a odvody. Zarábajú
totiž rôzne, majú rôzny počet detí, na ktoré štát priznáva daňové úľavy. V
tomto ukazovateli navyše vyššiu úlohu zohráva aj milionárska daň.
Keby sa deň daňovej slobody zisťoval pomocou priemernej
mzdy, nepripadol by na dnes, ale bol by o niekoľko týždňov neskôr. Zamestnanec
s priemerným príjmom 750 eur z každého eura získa iba 48 centov. Až 52 centov z
nákladov práce zhltnú povinné poistné odvody a dane. Oproti minulému roku sa
však situácia priemerného daňovníka zlepšila približne o šesť centov z každého
zarobeného eura vďaka mimoriadnemu zvýšeniu nezdaniteľného minima.
Je to len mierny posun a daňové a odvodové zaťaženie ľudí
zostáva už roky takmer na tej istej úrovni.
SME
2. 6. 2009 | Marianna Onuferová
