Bez oživenia na trhoch krajín Európskej únie sa
naša ekonomika nerozbehne, povedal pre SME dňa 4.6. 2009 Juraj Karpiš z INESS.
Kríza vzala najviac
prácu najchudobnejším regiónom. Ak aj ľudia v chudobnejších krajoch majú prácu,
je najhoršie platená.
BRATISLAVA. Dosahy krízy po celom svete najviac kvária
najchudobnejšie regióny. Inak to nie je ani u nás. Hlavné mesto je na tom
najlepšie a čím ďalej na východ od neho, tým je situácia horšia.
Bratislavy sa kríza zatiaľ príliš nedotkla. Nezamestnanosť v
hlavnom meste je tradične najnižšia a za posledné mesiace vzrástla len mierne.
Platy sú v Bratislavskom kraji stále najvyššie. Vyplýva to z údajov
Štatistického úradu.
Len v Bratislavskom kraji je priemerná mzda nad
celoslovenským priemerom. Ľudia tam v prvom štvrťroku zarábali v priemere vyše
960 eur hrubého mesačne. Priemer pre Slovensko je 710 eur. Všade inde je to
menej. Výhodu má bratislavský región aj v tom, že až polovica voľných pracovných
miest v krajine je práve tu.
„Bratislavský kraj má najvyšší prírastok platov, až o 51
eur. Svedčí to o tom, že kríza sa Bratislavy zatiaľ nedotkla tak výrazne, ako
iných regiónov, a to platí aj z pohľadu nezamestnanosti," povedal riaditeľ
odboru štatistiky práce a miezd na Štatistickom úrade Ivan Chrappa.
Banská Bystrica vedie v nezamestnanosti
Najvyššia miera nezamestnanosti je v Banskobystrickom
kraji. Všade inde je pod 15 percentami, bystrický kraj vytŕča tým, že bez
práce je tam až vyše 17 percent aktívnej populácie. Nájsť si dobrú prácu preto
nie je ľahké. „V esbéeske pracujem za minimálnu mzdu, a musím si privyrábať
ešte na benzínovej pumpe, aby som mohol žiť ako slušný človek," hovorí
Lukáš z Novej Bane.
Situáciu v regiónoch stredného a východného Slovenska
sťažuje aj to, že zo zahraničia sa vracajú tí, ktorým kríza vzala miesta. Najmä
z Írska, ktorého ekonomika sa prepadá ešte viac ako naša.
V porovnaní s Bratislavou je na strednom či východnom
Slovensku oveľa menej voľných pracovných miest, navrátilci preto najčastejšie
skončia na úrade práce. Lukášov brat Vlado je výnimkou. „Má šťastie, že aj
napriek kríze sa mu podarilo nájsť si v Írsku stálu prácu, doteraz mal len
dočasné džoby," hovorí Lukáš.
V prvom štvrťroku bolo podľa Štatistického úradu v
Bratislave a okolí takmer 10-tisíc voľných pracovných miest, v ostatných
krajoch dokopy zhruba 11-tisíc. „Hlavným dôvodom, prečo nezamestnanosť rastie
rýchlejšie v regiónoch mimo Bratislavy je, že tam prakticky nie sú voľné
pracovné miesta," vysvetľuje Chrappa jednu z príčin, prečo Bratislava
znáša krízu lepšie.
Ľudia z ostatných krajov podľa neho nemajú príliš veľkú
šancu, aby voľné miesta v Bratislave obsadili. „Väčšina voľných pozícií je vo
verejnej správe, najmä v silových rezortoch," povedal Chrappa.
Oproti iným hlavným mestám nie je Bratislava výnimkou. Aj
inde sú metropoly najbohatšie. „Je to prirodzené, keďže sú priemyselnými a
administratívnymi centrami štátov," povedal ekonóm UniCredit Bank Ľubomír
Koršňák.
Medzi nezamestnanými je pritom najviac ľudí so základným a
učňovským vzdelaním a z pohľadu odvetví dominuje priemysel, stavebníctvo a
doprava.
Štatistický úrad včera tiež zverejnil, že slovenská
ekonomika sa v prvom štvrťroku prepadla medziročne o 5,6 percenta.
Ochromil ju najmä pokles záujmu zahraničia o naše výrobky a
to, že ľudia v obave pred stratou pracovných miest míňali oveľa menej ako
vlani. To zráža zisky firiem, preto musia znižovať platy alebo aj prepúšťať.
Zlepšenie? Možno koncom roka
V únii tak patríme medzi najhorších, hoci donedávna sme ešte
patrili k ekonomickým lídrom. Úplne najhoršie na tom sme v únii podľa
dostupných čísel, ak sa porovnáva výkon ekonomiky v prvých troch mesiacoch roka
s posledným štvrťrokom vlaňajška. Slovenská ekonomika sa v tomto období
prepadla až o 11,4 percenta.
Tento výrazný prepad ovplyvnila nielen finančná, ale aj
plynová kríza, keď v januári dva týždne stál priemysel, tvrdí šéf sekcie
makroekonomických štatistík na Štatistickom úrade František Bednarič. Za celý
tento rok si ekonomika podľa slovenských štatistikov pohorší o tri a pol
percenta. Guvernér Národnej banky Ivan Šramko, ale aj minister financií Ján
Počiatek, si myslia, že to bude ešte horšie.
„Bez oživenia na
trhoch krajín Európskej únie sa naša ekonomika nerozbehne," myslí si
ekonóm inštitútu INESS Juraj Karpiš. Aj preto by nezamestnanosť mala
u nás naďalej rásť.
Neostáva nám nič iné, len čakať na to, kým sa vzchopí
nemecká ekonomika, ktorá je naším najväčším obchodným partnerom. Podľa
Bednariča sa „určité zlepšenie dá očakavať až v štvrtom štvrťroku".
