Vláda pokračuje v plánovaní širokorozchodnej
železnice. Schválila investíciu do spoločného podniku rakúskych, ukrajinských,
slovenských a ruských železníc. I napriek súčasnému tretinovému
využitiu kapacity železnice so štandardným rozchodom.
Argumenty pre obhajobu tohto projektu sa zháňajú ťažko,
a to dokonca tak ťažko, že minister dopravy Ľubomír Vážny spochybnil hneď
na začiatku prácu novej spoločnosti, ktorá má výhodnosť projektu
ohodnotiť. Svojím výrokom trafil klinec po hlavičke: „Ak budú vyriešené
tovarové toky, bezpečnosť tranzitu, cena za dopravnú cestu, tak sa dá štúdia
pomerne jednoznačne vypočítať. Jedinou neznámou bude, či budú narastať objemy
tovarov, ako predpokladáme, a či v rokoch 2017 a 2018 bude naplnená
naša železnica, ako predpokladáme pri raste tovarových tokov.“
Samotnú hodnotiacu spoločnosť by sme teda vôbec
nepotrebovali. Výnosnosť prepravy dokáže spočítať aj stredne postavený úradník
na ministerstve dopravy, avšak za podmienky, že pozná prepravné toky. A to
je kameň úrazu. Kto vie dnes odhadnúť toky tovarov, ktoré budú o desať
rokov neskôr? V prvom rade, žiadny z odberateľov ani
z dodávateľov dnes nevie povedať, čo bude o pol roka, nie to
o rok.
Táto rozhodujúca informácia bude chýbať aj novozaloženej
spoločnosti. De facto tak nemôže nič podstatné zistiť. Svoje stanovisko
o ekonomickej návratnosti bude môcť podložiť len veľmi nepresnými odhadmi.
Prijať rozhodnutie na takomto základe by bolo nevhodným riskovaním
s peniazmi daňových poplatníkov. Aj preto je 1,5 mil. eur vložených do
novej spoločnosti zbytočným plytvaním. Pritom ak by bola štúdia
vypracovaná naozaj nezávisle, priniesla by výsledky, ktoré by pohľad na
širokorozchodnú trať na Slovensku výrazne zmenili. Odhalila by biedny stav ukrajinského
a ruského vozového parku a železničnej infraštruktúry, teda problémy,
ktoré bránia efektívnemu využitiu súčasných kapacít slovenských železníc.
Radovan Ďurana
www.iness.sk
