Ako povedal pre SME dňa 25.6. 2009 Radovan Ďurana
z INESS, je pravdepodobné, že viac pracovných miest by poľnohospodárstvu
na Slovensku prinieslo zrušenie dotačnej politiky v Európskej únii, ako
zavedenie novej dotácie do reguláciami zdeformovaného prostredia. Slovenskí
pôdohospodári podľa neho potrebujú otvorené konkurenčné prostredie na spoločnom
trhu, a nie dotované pracovné miesta.
Farmári sú voči
návrhu ich rezortu , ktorý má pomôcť vytvoriť nové miesta, skeptickí. Niektorí
si myslia, že by mal podporiť udržanie už existujúcich miest.
BRATISLAVA. Rezort pôdohospodárstva vraví, že našiel liek na
krízovú situáciu farmárov a nezamestnanosť v agrorezorte. Mali by ním byť
dotácie. Tentoraz na nového zamestnanca.
Každá farma či lesný závod čo investuje do výroby alebo
modernizácie, môže získať od štátu minimálne 6640 eur na rok – ak popri
zmodernizovaní podniku vytvorí aj jedno či dve pracovné miesta. Uchádzať sa o
dotáciu budú môcť aj tí, ktorí len začínajú.
Cieľom rezortu pôdohospodárstva je vytvoriť 5000 nových
pracovných miest v agrorezorte za dva roky. Noví zamestnanci by tak mali
vyjsť na 33,2 milióna eur ročne, za dva roky celkovo na 66,4 milióna eur. Z
toho by polovica peňazí mala ísť zo štátneho rozpočtu, druhá z európskych
peňazí vyčlenených na program rozvoja vidieka.
Nezamestnaní sa na farmy nehrnú
Podnikatelia v agrorezorte sú k tejto iniciatíve skeptickí.
„Človek musí veľmi rozmýšľať, či prijme pracovnú silu. Materiál ministerstva ho
nepresvedčí," vraví prezident Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov
Pavol Bottka.
To, že farmári sú k návrhu opatrní, potvrdil aj hovorca
Slovenskej poľnohospodárskej komory Stanislav Nemec. „Treba podporovať
zamestnanosť, ale v súčasnej situácii je potrebné podporiť aj tých, čo sú
schopní udržať pracovné miesta." Myslí si, že podporiť existujúce miesta
by bolo oveľa jednoduchšie ako vytvárať nové.
Riešenie pritom vidí napríklad aj v znížení odvodov na
zamestnanca či daní. „Tí, čo majú zamestnancov, ich teraz poprepúšťajú a za tri
mesiace ich znova prijmú, lebo to už budú znevýhodnení uchádzači,"
upozorňuje na riziko tejto podpory Nemec. V ministerskom materiáli mu chýbajú
aj presné podmienky jej vyplácania.
Práca v agrorezorte však nezamestnaných neláka. „Je to ťažká
práca v zime, teple a smrade〜. Bez vzťahu k pôde to nejde," vysvetľuje
Bottka. Sám vlastní farmu v Komárňanskom okrese, do ktorého sa po
vypuknutí krízy vrátili ľudia, čo pracovali v Maďarsku. „Sú nezamestnaní, ale
opýtať sa, či nepotrebujem niekoho na traktor, neprídu," povedal.
Nemec za nezáujmom o toto odvetvie vidí nízke mzdy. Tie
totiž nedosahujú ani 80 percent priemernej mzdy u nás.
Podľa Bottku je problematická aj rovnica modernizácia rovná
sa nové pracovné miesta. Zvyčajne práve kúpa nových výkonnejších strojov
znižuje počet ľudí, ktorých farmár zamestná. „Aj za priemyselnej revolúcie
robotníci ničili stroje, lebo im brali prácu," povedal. Šancu vidí v tom,
že by farmy rozbehli spracovanie svojich produktov.
Vyhodené peniaze
S nalievaním ďalších peňazí do agrorezortu ako s riešením
situácie v agrorezorte sa nestotožňujú ani niektorí analytici.
„Politicky sa, bohužiaľ, dá zarobiť na rozdávaní peňazí
oveľa viac než na zlepšovaní podnikateľského prostredia," povedal analytik
inštitútu INEKO Eugen Jurzyca. Podpora pracovných miest vo vybranom sektore sa podľa
neho uskutočňuje len na úkor zamestnanosti v iných oblastiach ekonomiky.
Jurzyca by takúto dotáciu schvaľoval, len keby podporený
sektor dokázal vytvoriť viac pracovných miest, než sa pre podporu stratí vo
zvyšnej časti ekonomiky. Počet zamestnancov v poľnohospodárstve však dlhodobo
klesá, aj napriek rastu našej ekonomiky pred krízou.
Súhlasí s ním aj analytik Konzervatívneho inštitútu M. R.
Štefánika Radovan Kazda: „Poľnohospodárstvo i lesníctvo podnes trpia
prezamestnanosťou, a to nedáva dobré vyhliadky na udržateľnosti umelo
vytvorených pracovných miest," povedal. Záruku, že miesta vydržia aj po
skončení dotácie, nedávajú podľa neho ani chýbajúce podmienky pre potenciálnych
zamestnávateľov.
Slovenskí
pôdohospodári potrebujú otvorené konkurenčné prostredie na spoločnom trhu, a
nie dotované pracovné miesta, myslí si analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Predpokladá, že viac pracovných miest by nášmu poľnohospodárstvu prinieslo skôr
zrušenie dotačnej politiky únie.
SME
25. 6. 2009 | Zdenka Zajíčková
