Anketa na tému II. pilier dôchodkového poistenia (Hospodárske noviny)

Radovan Ďurana z INESS bol jedným
z odborných respondentov ankety týkajúcej sa II. piliera dôchodkového
poistenia, ktorú uverejnili Hospodárske noviny dňa 1.7. 2009. Podľa neho je druhý
pilier potrebný, pretože čiastočne eliminuje riziká, ktorým čelí prvý pilier z
dôvodu rastúceho podielu dôchodcov v populácii.

1. Má podľa vás druhý pilier zmysel?
2. Ako hodnotíte riziko sporenia v druhom pilieri?

Radovan Ďurana, analytik INESS
1. Druhý pilier je potrebný, pretože
čiastočne eliminuje riziká, ktorým čelí prvý pilier z dôvodu rastúceho podielu
dôchodcov v populácii. Zároveň však nie je dostačujúcim riešením, sporitelia by
sa nemali spoliehať len na štátom vynútené penzijné schémy a mali by hľadať aj
iné cesty zabezpečenia na starobu.
2. Sporitelia čelia riziku nízkeho zhodnotenia úspor dôchodkovými fondmi,
respektíve znehodnoteniu úspor pred odchodom do dôchodku vplyvom finančnej
krízy, alebo inflácie. Tieto riziká nie je možné jednoznačne kvantifikovať.

Peter
Gonda
, Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
1. Hlavný zmysel súkromného dôchodkového sporenia vidím v tom, že prispieva
k tvorbe vlastníctva kapitálu ľudí na financovanie ich dôchodkov, vyjasneniu
vlastníckych vzťahov a motivácii niesť zodpovednosť za svoje dôchodky, namiesto
spoliehania sa na vládu. Praktická podoba ako kapitalizačného a vládou nadmerne
regulovaného druhého piliera znižuje jeho principiálny zmysel odpútavania sa od
vlády a politických zásahov a čoraz viac obmedzuje a paralyzuje jeho finančný
zmysel a funkčnosť. Funkčné riešenie je pre nových účastníkov zavedenie systému
bez verejného priebežného financovania a povinne kapitalizačného sporenia,
postaveného na súkromnom a dobrovoľnom financovaní a zabezpečení dôchodkov a
adresne garantovanom existenčnom dôchodku z daní.
2. Za najväčšie riziko v čoraz viac regulovanom II. pilieri považujem nízku
výnosnosť (resp. reálnu nevýnosnosť) aktív ako cenu za vládou garantovanú
bezpečnosť, dosiahnutú odbúravaním prirodzeného finančného rizika spojeného s
vyšším výnosom. Pri dominantnom investovaní DSS do štátnych cenných papierov a
takmer bez investícií do akcií to pri inflačných tlakoch v eurozóne môže
priniesť reálne znehodnocovanie úspor dôchodkových sporiteľov. Toto riziko je
primárne dôsledkom politického zasahovania, ktoré je však menšie ako vnútorne
zabudované politické riziko v prvom pilieri. Ten predstavuje aj reálne riziko
neudržateľnosti dnešnej úrovne dôchodkov ku mzde a ekonomicky nezdôvodniteľnej
zásluhovosti, napríklad bez podstatného zvyšovania veku odchodu do dôchodku
alebo zvyšovania odvodov na dôchodkové zabezpečenie.

Martin
Chren
, Nadácia F. A. Hayeka
1. Dvojpilierový systém je výhodnejší ako čistý priebežný, lebo dochádza k
rozloženiu rizika medzi štát a investovanie, znižuje sa implicitný dlh,
vytvorený neudržateľne nastaveným prvým pilierom, a v dôchodkovom systéme
vzniká prirodzene zásluhový element. Zároveň je však potrebné zmeniť prvý
pilier smerom k vyššej solidarite.
2. V druhom pilieri sa vyskytujú tri základné riziká: trhové – ceny aktív sa
môžu meniť, riziko vytunelovania dôchodkových úspor, a systémové riziko –
neschopnosť premeniť investované aktíva na likvidné prostriedky v prípade
bankovej alebo finančnej krízy. Voči všetkým rizikám je náš systém chránený
pomerne dobre. Navyše, riziká ukryté v prvom pilieri sú dnes podľa mňa omnoho
nebezpečnejšie, hoci sa vláda vyhýba informovaniu o nich.

Mário Blaščák, Oxys Capital
1.Jedným z najdôležitejších argumentov pre vytvorenie viacpilierovej
sústavy dôchodkového zabezpečenia bola diverzifikácia rizík. Vytvorením druhého
piliera došlo z pohľadu štátu ako garanta dôchodkov k priznaniu „skrytého“
dlhu v dôchodkovom systéme plynúceho z rokmi naakumulovaných sľubov o budúcich
platbách do penzijného systému. Cieľom vytvorenia malo byť rozloženie rizika a
taktiež finančnej záťaže z jedného na viacero systémov. Bol to podľa mňa
prezieravý krok z hľadiska dlhodobej udržateľnosti penzijného systému, ktorý si
však zároveň vyžiadal daň v podobe priznania dlhu a nárokov na jeho splatenie.

Peter Hanák
Hospodárske noviny,
1.7. 2009

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved