Podľa Richarda Ďuranu z INESS platí pre
samosprávy to isté čo pre vládu – v časoch krízy a klesajúcich
daňových príjmov treba šetriť. Ako povedal pre SME dňa 14.7. 2009, menej peňazí
môže mestá prinútiť k racionalizácii výdavkov. Na Slovensku máme napríklad v samosprávach
20 000 poslancov.
Mestá a obce prídu
tento rok o milióny. Žilina môže oproti plánu dostať o 4 milióny eur menej. V
Bytči prídu o 715-tisíc eur. Budú musieť šetriť. Zamestnanci Mestského úradu v
Žiline zarobili o 12 percent menej ako vlani.
ŽILINA, BYTČA, KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Ministerstvo financií
odporučilo mestám šetriť. Hovorca Miroslav Šmál povedal, že pokles daňových
príjmov z dôvodu finančnej krízy negatívne vplýva nielen na štátny rozpočet,
ale aj na rozpočty samosprávy.
„Z uvedeného dôvodu je potrebné pristúpiť k úsporným
opatreniam,“ povedal Šmál. Pokles príjmov samospráv bude podľa neho závisieť
najmä od vývoja daňových príjmov z dane z príjmov fyzických osôb.
Primátori miest zo Žilinského kraja bijú na poplach.
Vyzývajú ministra financií, aby situáciu riešil. Podľa zverejnenej prognózy
totiž hrozí mestám na Slovensku doslova kolaps. „Nikto nerátal, že výpadok dane fyzických osôb bude až taký
katastrofálny. Hrozí, že mestá nebudú môcť zabezpečiť a plniť
kompetencie a úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona,“ zhodli sa primátori.
Žilinský primátor Ivan Harman povedal, že sa obrátili na
ministra financií, aby hľadal riešenie, ako pomôcť samosprávam nahradiť výpadok
v príjmoch. „Myslím si, že ak vláda mohla prijať šrotovné, čím pomohla
automobilkám, tak by mala hľadať aj spôsob, ako pomôcť samosprávam. Tie, koniec
koncov, vykonávajú aj prenesený výkon štátnej správy, takže veľakrát aj suplujú
štátne orgány,“ povedal Harman.
Analytik: Treba šetriť
Richard Ďurana z
Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz hovorí, že kríza sa určite dotkne
každej samosprávy.
„V čase krízy je
treba prijímať krízové opatrenia a prispôsobovať aj rozpočty. Myslím, že samosprávy mali začať robiť racionalizačné
opatrenia už dávno. Ak to neurobili, mali by začať čím skôr. Každé euro,
ktoré teraz minú, už v budúcnosti neušetria,“ povedal.
Ďurana si myslí, že
tie samosprávy, ktoré sa k rozpočtu nepostavia zodpovedne, sa môžu dostať do
problémov. Mali by vraj zodpovedne pristúpiť k šetreniu. Na druhej strane ale
môže mať kríza aj pozitívne účinky. „Nazdávam sa, že menej peňazí môže mestá
prinútiť k racionalizácii výdavkov. Napríklad na mzdy,“ dodal Ďurana.
Žilina
Mesto Žilina dostane tento rok z podielových daní o 4
milióny eur menej, ako plánovalo. Reálny dopad na rozpočet však bude podľa
primátora Ivana Harmana asi tretinový. „Pri návrhu rozpočtu sme sa totiž nedržali prognózy ministerstva, ale
vlastného zdravého rozumu, kedy sme podľa viacerých ekonomických
ukazovateľov predpokladali väčší výpadok, než uvádzalo ministerstvo. Preto sme
sa začali pripravovať už minulý rok a vytvorili sme rezervu pre rok 2009 v
hodnote 2,6 milióna €.
Primátor hovorí, že v prípade, ak by sa situácia ďalej
zhoršovala a štát by samosprávam nepomohol, bolo by to kritické. „Postihnuté
budú viaceré oblasti rozvoja všetkých samospráv. Štát by však nemal dopustiť,
aby bol ohrozený ich základný chod,“ povedal Harman.
Snahou mesta podľa neho bude, aby občania pocítili možné
dopady čo najmenej. „Vytvárame aj
ďalšie rezervy a prijímame ďalšie opatrenia. Napríklad, vyplatené mzdy a
odmeny na mestskom úrade za január až máj v porovnaní s minulým rokom sú nižšie
o 12 percent. Rovnako sú predbežne obmedzené bežné opravy a údržba v školských
zariadeniach. Vytvorila sa z nich rezerva, ktorá predstavuje asi 600-tisíc eur.
Bytča
Podľa prednostu mestského úradu Ľubora Guniša v Bytči rátajú
s výpadkom oproti plánu viac ako 715-tisíc €. Kým rozpočet robili podľa prognóz
z decembra na 4,3 milióna eur, podľa posledných informácií sa budú musieť
uspokojiť s 3,6 miliónmi €. Guniš hovorí, že v Bytči s výpadkom na daniach
počítali, a tak pri úprave rozpočtu ušetrili viac ako 343-tisíc € z prebytku
hospodárenia z minulého roku. Do konca roka budú musieť ešte ušetriť 371-tisíc
€.
Vďaka racionalizačným opatreniam by tak nemal výpadok
príjmov v Bytči znamenať výraznejšie problémy. „Pôvodne sme boli len malou skupinou poslancov, ktorá vraj straší. No
ukázalo sa, že sme predvídali správne. Rozhodujúce bolo neminúť
prostriedky z prebytku hospodárenia za rok 2008. Zostáva ešte pripraviť sa na
rok 2010, ktorý bude pre mestá zrejme najhorší v histórii slovenskej
samosprávy,“ povedal poslanec Peter Bologa z finančnej komisie.“
Guniš tvrdí, že majú zabezpečené finančné prostriedky na
nevyhnutný chod mesta, a preto nepredpokladá, že by bol ohrozený chod úradu ani
rozpočtových organizácií. „V rozpočte
mesta sú vyčlenené finančné prostriedky na zabezpečenie sociálnych služieb a
športu. Mesto sa bude snažiť dodržať rozpočet pre tieto aktivity podľa
plánu,“ povedal. Zamestnanci úradu polročné odmeny nedostali.
Kysucké Nové Mesto
V Kysuckom Novom Meste podľa primátora Jána Hartela sa už
pri príprave rozpočtu držali pesimistickejších odhadov. „Chod mesta by preto nemal byť ohrozený," povedal.
SME
14. 7. 2009 8:43 | Michal Filek
