Juraj Karpiš pre
Aktuálne.sk 26.7.2009 povedal, prečo sa mu nepozdáva argument, na ktorom je
postavená kampaň Bojovníci proti kríze.
Bratislava – Kríza nás vystrašila natoľko, že mnohí ľudia
bezdôvodne odkladajú svoje výdavky. Firmám sa preto prepadli tržby a museli
prikročiť k znižovaniu počtu zamestnancov.
"Spustil sa
kolotoč, ktorý dokážeme zastaviť. Kúpou akejkoľvek veci dávame prácu ľuďom,
ktorí ju pre nás vyrobili. Zároveň im dávame šancu kúpiť si niečo, vďaka čomu
budeme mať prácu zasa my," uvádza sa na internetovej stránke reklamnej
kampane Bojovníci proti kríze, ktorá ľudí len prednedávnom začala bombardovať
zo všetkých druhov médií.
"Vytvorili
sme kampaň, ktorej cieľom je pohnúť zmýšľaním ľudí a demonštrovať, že ktokoľvek
z nás, z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, môže jednoducho pomôcť k zvráteniu
ekonomickej krízy, ak nespanikári a bude sa snažiť žiť tak ako doteraz,"
vyhlásil pri prezentácii kampane prezident Art Director Clubu Róbert Slovák.
Ekonómovia, ktorých
oslovilo Aktuálne.sk, však nešetrili kritikou na účet "Bojovníkov proti
kríze". Podľa nich je posolstvo reklamnej kampane pomýlené, sami tvorcovia
a médiá tým, že sa vzdali honorárov, popierajú jej podstatu. Navyše kampaň
podľa niektorých prichádza neskoro, podľa iných kríza ani zďaleka nekončí.
Ivan Švejna z
nadácie F. A. Hayeka tvrdí, že z odborného hľadiska ide posolstvo kampane
pomýleným smerom. "Podporovať celoplošnú spotrebu je v poriadku, pokiaľ si
firmy robia reklamu, ale obávam sa, že cieľová skupina v tejto kampani bude
vykazovať nulovú odozvu," zhodnotil pre Aktuálne.sk.
"Kampaň je postavená na mylnom chápaní
ekonomických záležitostí, je postavená na Keynesovskej predstave o tom, že
hospodársky rast je ťahaný spotrebou a nie úsporami a investíciami,"
pridal Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
(INESS).
Podľa neho ani oživenie spotreby na Slovensku by s
krízou veľmi nepohlo. "Slovensko produkuje veci pre zahraničnú spotrebu a
zahraničný dopyt financuje mzdy slovenských zamestnancov. Otvorenosť slovenskej
ekonomiky zapríčiňuje aj to, že ak my budeme nakupovať výrobky doma, nemusí to
zabezpečiť mzdy pracovníkov," konštatoval Karpiš.
Odhadované náklady na celú kampaň predstavujú
približne 2 milióny eur. Honorárov sa reklamné agentúry vzdali a médiá tiež
nepožadujú financie za uverejnenie tejto reklamy. Karpiš však poukázal na
paradox, že takýto postup popiera logiku argumentu spotreby, keďže spomínané
prostriedky neboli pustené do obehu.
Kríza podľa
ekonóma Jána Marušinca z Centra pre ekonomické a sociálne analýzy (MESA 10)
zapôsobila na ľudí aj cez médiá. Tí potom naozaj oklieštili spotrebu. "V
súčasnosti sa Slovensko už stabilizovalo. Taká kampaň sa mala robiť v čase, keď
bol prepad spotreby veľký a keď ľudia nakupovali v zahraničí, aby to malo
zmysel," uviedol Marušinec pre Aktuálne.sk. Podľa neho bude vplyv kampane
na výber daní zanedbateľný.
"Ak niekto
nemá peniaze na základné prežitie, tak určite nebude špekulovať o tom, aby si
kupoval výrobky, aby ďalší výrobcovia ostali zachovaní," zhodnotil ekonóm
Slovenskej akadémie vied Peter Stanek.
Podľa neho kampaň
mylne rieši následky krízy, nie jej príčiny. Tie vidí v tom, že sa bohatstvo
sveta koncentrovalo v rukách úzkej skupiny a aby to nebolo také zrejmé, tak
ostatnej časti populácie bola spotreba umožnená úvermi.
"Tá obrovská
úverová expanzia, ktorá prebieha v posledných 15-tich rokoch je ukážkou, kam to
povedie a v momente, keď sa prekročia úverové možnosti a začne doba splácania,
tak naraz sa zistí, že prevažná väčšina úverov, finančných produktov, derivátov
to sú len virtualizácie finančného sveta, ktorý sa dávno odtrhol od reálnej
ekonomiky," vysvetľoval Stanek.
Ekonómovia pri
otázke, ako rozumne postupovať v čase krízy, ktorá ohrozuje mnoho pracovných
miest, jednohlasne odpovedali: šetriť. Karpiš
odporúča konzervatívne správanie pre ľudí, ktorých kríza ohrozuje
bezprostredne. "Mali by obmedziť výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné k tomu,
aby si udržali základný štandard života," povedal pre Aktuálne.sk. Tým by
si zároveň vytvárali rezervy.
Podľa neho ľudia správne vyhodnotili súčasnú
situáciu. "To, že začali šetriť je racionálna reakcia," doplnil
Karpiš.
"Každý by
mal prehodnotiť svoje výdavky a príjmy a nemal by míňať na zbytočné veci. V
kríze by mal človek viac šetriť. Krízu neprekoná tým, že si na pôžičku začne
kupovať rôzne veci. Každý by mal vyskakovať len do výšky svojho príjmu a mal by
zhodnotiť svoje riziká do budúcna," odporúča Švejna.
Kríza podľa neho
zasiahla veľký počet ľudí, ktorí následne začali rozmýšľať nad budúcnosťou.
"Ľudia sa chovajú rozumne. Prispôsobia sa kríze. Každý má svoje osobné
preferencie," poznamenal pre Aktuálne.sk.
Aj Stanek
odporúča hlavne obmedzenie výdavkov a vytváranie rezerv. Pripomenul, že pre
nízku infláciu nedochádza k znehodnocovaniu úspor. "Ak niekto dúfa, že o
dva tri mesiace dôjde k oživeniu, je to hlboký omyl. Potrvá to ešte roky,"
uzavrel Stanek.
Marek Ročkár, vyšlo
26.7.2009 na Aktuálne.sk
