Umelá podpora ťažby uhlia je príkladom
neekonomického nakladania so vzácnymi zdrojmi. Uhlie nám neutečie, malo by byť
vyťažené v čase, keď jeho cena dostatočne stúpne, aby bola ťažba rentabilná,
povedal dňa 13.8. 2009 pre ČTK Radovan Ďurana z INESS.
Bratislava 13. augusta (ČTK) – Ťažba uhlia na Slovensku je
podľa analytikov drahá, neefektívna a v porovnaní s inými krajinami aj
nebezpečnejšia. Súčasná slovenská vláda dolovanie tejto suroviny dotuje,
pretože ponúka prácu v niektorých regiónoch. Zdroj pracovných príležitostí
vidia v bani aj obyvatelia Handlovej, kde pri pondelkovom nešťastí v podzemí
zomrelo 20 ľudí. V priebehu desiatich rokov sa však podľa niektorých odhadov
zásoby suroviny pod mestom vyčerpajú a zániku baníctva sa nevyhne.
"Umelá podpora
ťažby uhlia je príkladom neekonomického nakladania so vzácnymi zdrojmi. Uhlie
nám neutečie, malo by byť vyťažené v čase, keď jeho cena dostatočne stúpne, aby
bola ťažba rentabilná," povedal ČTK analytik bratislavského mimovládneho
inštitútu INESS Radovan Ďurana. Vláda ešte v roku 2005 poskytla
Hornonitrianskym baniam v prepočte 21 miliónov eur (630 miliónov korún) na
rozširovanie ťažby. Celková štátna pomoc pre podnik sa podľa ministerstva
hospodárstva v rokoch 2005 až 2009 odhaduje na 37 miliónov eur (1,12 miliardy
korún). Na výrobe elektrickej energie sa pritom hnedé uhlie podieľa len
necelými siedmimi percentami.
Dolovanie uhlia považuje za nevýhodné aj Peter Goliaš z
Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). "Hnedé uhlie je na
výrobu elektrickej energie príliš drahé, a preto je dôležité, aby vláda
dlhodobo naplánovala útlm ťažby," povedal ČTK.
Ťažba na Slovensku, kde sa vydoluje viac ako dva milióny ton
uhlia ročne, je navyše nebezpečnejšia než v iných štátoch, upozornil
internetový portál týždenníka Trend etrend.sk. V pomere k smrteľným úrazom je
podľa portálu Slovensko pre baníkov podobne nebezpečné ako Čína. Kým v
Spojených štátoch si štatisticky vyžiada smrť jedného človeka vydolovanie 30 až
35 miliónov ton uhlia, v Poľsku pripadá na jeden smrteľný úraz sedem miliónov
ton, v Česku zhruba šesť, na Slovensku to bolo ešte pred pondelkovým nešťastím
menej ako milión ton. V Číne na jedného mŕtveho pripadá asi 700.000 až 800.000
ton vyťaženého uhlia.
Premiér Robert Fico je však presvedčený, že uhlie by sa
napriek dvadsiatim usmrteným baníkom v Handlovej malo ťažiť ďalej. "Je
potrebné (…) vyvodiť riadnu zodpovednosť, ak niekto zlyhal, ale súčasne so
záujmami tejto spoločnosti, aby banská činnosť v Hornonitrianskych baniach
pokračovala v bezpečných podmienkach, aby ľudia, ktorí tam pracujú, si
jednoducho našli prácu," povedal po mimoriadnom rokovaní vlády zvolanom po
tragédii.
Napriek nízkemu podielu pri výrobe elektrickej energie je
navyše uhlie dôležité aj pre energetiku, povedal pre denník Pravda člen
predstavenstva Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Miroslav Rapšík. V
prípade, že by na Slovensko znovu prestal prúdiť zemný plyn, ako sa stalo v
januári, by vraj nebolo bez uhlia možné regulovať elektrizačnú sústavu. Pomáha
v tom podľa neho tepelná elektráreň v Novákoch, ktorá je hlavný odberateľ uhlia
z Hornej Nitry. Novácka elektráreň ako jediná hnedouhoľná elektráreň na
Slovensku odoberá uhlie z okolitých baní povinne.
Ďurana je však presvedčený, že postupný útlm baníctva by
výraznejšie nezvýšil ani štatistiky nezamestnaných. Od roku 1995 sa počet ľudí
zamestnaných v ťažbe nerastných surovín znížil zo zhruba 20.000 na 8726 v roku
2008, priblížil. V podzemí nepracuje podľa neho ani polovica z terajších
zamestnancov, a preto by sa dokázali uplatniť v iných odvetviach.
Príčiny výbuchu, ktorý usmrtil 20 baníkov a záchranárov, sa
vyšetrujú. Explóziu pravdepodobne spôsobili plyny, ktoré vznikli pri požiari.
Ten sa muži snažili uhasiť. Vedenie bane podľa niektorých médií malo namiesto
nasadenia ľudí zabrániť prívodu vzduchu k ohňu, to by však zrejme nebolo možné
bez zastavenia ťažby.
