Každý chce konečne čítať dobré správy, zbadať
pevninu solídneho rastu na obzore. Keď dlho nechodili, z núdze sa začalo za
dobré považovať niečo, čo je iba menej zlé.
HDP Nemecka a Francúzska, našich dôležitých obchodných
partnerov, oproti predchádzajúcemu štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. A po vyše
11-percentnom páde, oproti prechádzajúcemu štvrťroku, o 2,2 percenta narástol
aj slovenský HDP.
Je koniec recesie? Iba v prípade, ak si recesiu slepo
zadefinujete ako dva po sebe idúce štvrťroky klesajúceho HDP. No Američania,
ale ani Nemci, takúto definíciu nepoužívajú. Štvrťrok s rastom HDP v strede
recesie nie je nič nezvyčajné.
V druhom kvartáli 2001 rástlo americké HDP 2,6-percentným
tempom, no recesia sa oficiálne skončila až v novembri. Navyše oficiálny rast v
Nemecku a Francúzsku treba brať s rezervou. Čísla sú totiž zahmlené rôznymi
dočasnými vládnymi intervenciami do ekonomík.
Miliardy eur išli v Nemecku na šrotovné, vo Francúzsku aj na
reštaurovanie historických pamiatok, či iné stimuly. Áno, verejné financie môžu
dočasne zvýšiť HDP. Udržateľný rast však prinesie jedine súkromný sektor, ktorý
si obrovské verejné projekty v budúcnosti odskáče vysokými daňami.
Zabudnite na teoretické definície recesie. Problémy, ktoré
stáli na začiatku, sú stále tu. Počet nesplácaných hypoték v USA prudko rastie,
ceny nehnuteľností pokračujú v páde, americký spotrebiteľ šetrí, firmy tvoria
zisky vyhadzovaním ľudí, nie vyššími tržbami, európske banky sú s odpisovaním
strát len na začiatku, zadlženie európskych krajín a USA dramaticky rastie a
Čína nafukuje ďalšiu bublinu, ktorá skôr či neskôr praskne do tváre svetovej
ekonomiky. Na optimizmus je skoro a na obzore nevidno zem. Len roztrúsené
skaly.
Juraj Karpiš, INESS
