Doterajšie výsledky sociálnych podnikov podľa
Radovana Ďuranu z INESS potvrdzujú, že ich činnosť len v obmedzenej miere
prispieva k znižovaniu nezamestnanosti. A to aj za cenu neprimerane
vysokých dotácií, povedal pre SME dňa 22.8. 2009.
Ekonómovia hovoria,
že nové nástroje, ktoré prijala vláda proti nezamestnanosti, nezaberajú.
BRATISLAVA. Na úradoch práce vzrástol počet nezamestnaných
od januára asi o 100tisíc ľudí. Miera nezamestnanosti sa od začiatku roka do
júla zvýšila z 9,03 na 12,07 percenta na 313tisíc ľudí.
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že skutočná
nezamestnanosť je ešte vyššia. Ak sa k tomu prirátajú aj ľudia, ktorí sa úradom
práce vyhýbajú cez péenky a nedisponibilní pracujúci. Ľudí bez práce je tak asi
370tisíc. To zodpovedá 14percentnej miere nezamestnanosti.
Ficova vláda na liečenie nezamestnanosti vyčlenila 332
miliónov eur (asi 10 miliárd korún). Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre
spravovanú spoločnosť tvrdí, „že vládne opatrenia nezaberajú a pomohli najmä
tým, ktorí by zachovali pracovné miesta aj bez nich“.
„Vyplácanie príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce
je náročné na administratívu, často preto nebýva efektívne,“ povedal Peter
Goliaš z INEKO.
Opatrenia bez záujmu
Príkladom neúspechu je nový príspevok na úhradu odvodov pre
začínajúceho živnostníka z radov nezamestnaných. Nie je oň záujem.
Ani ďalší príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v
oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi nevyužil
nikto.
Na rozdiel od dvoch nových príspevkov je o pôvodný príspevok
na samostatne zárobkovú činnosť záujem s krízou ešte väčší ako pred ňou.
Prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov
Vladimír Sirotka však upozorňuje, že dochádza k špekulatívnemu zakladaniu
živností. Nárok na podporu by preto nemal byť taxatívny.
Problémom je aj slabý účinok vzdelávania nezamestnaných. „V
druhom štvrťroku sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce zúčastnilo len 29
uchádzačov o zamestnanie, čo je alarmujúco nízke číslo. V prvom štvrťroku to
bolo 4576 ľudí,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Je za tým
podľa neho nízke čerpanie eurofondov.
Riaditeľ Ústredia práce Ján Sihelský včera povedal, že
ľudia, ktorí prešli do júna rekvalifikáciou, boli úspešní pri hľadaní si práce
asi v päťdesiatich percentách prípadov. Odhaduje však, že ich úspešnosť bude
klesať.
Málo sa využíva aj príspevok na sťahovanie sa za prácou. Príspevok by mal
podľa Páleníka nadväzovať na doklad o pracovnej zmluve na neurčitú lehotu, a
nie na zmenu trvalého bydliska, ako to je teraz.
Rozporné sociálne podniky
Najviac kritizovaným opatrením sú sociálne podniky.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Tomáš
Malatinský tvrdí, že zaviedli konkurenčnú nerovnosť oproti živnostníkom.
Nevenujú sa len verejnoprospešným prácam, ale aj činnosti, ktorou sa inak živia
ľudia s kvalifikáciou.
„Samozrejme, ak sociálny podnik dokáže motivovať k práci
ťažko zamestnateľných ľudí, je to dobré riešenie. Otázny je ich výber a
zameranie. Určite nie sú všeliekom,“ povedal Malatinský.
Doterajšie výsledky
sociálnych podnikov podľa Radovana Ďuranu z INESS potvrdzujú, že ich činnosť
len v obmedzenej miere prispieva k znižovaniu nezamestnanosti.
„V prípade pilotných
projektov, ktoré troma miliónmi eur ročne dotuje ministerstvo práce, aj za cenu
neprimerane vysokých dotácií,“ povedal Ďurana.
SME,
22. 8. 2009 | Marianna Onuferová, Marcela Glevická
