Empirickému ekonomický výskumu v posledných
desaťročiach sa doteraz nepodarilo presvedčivo preukázať pozitívny vplyv
zvýšených vládnych výdavkov na ekonomiku, stimulačný a multiplikačný efekt sa
pozorovateľne prejavil hlavne pri znižovaní daňového zaťaženia. Dôvodom je
fakt, že aj fiškálny stimulus musí byť financovaný nejakými zdrojmi, ktoré však
následne chýbajú v ich alternatívnom využití. Lepším riešením ako zvyšovanie
vládnych výdavkov by bola plošná podpora celému podnikateľskému prostrediu
cestou zníženia odvodov, povedal Juraj Karpiš z INESS pre SME dňa 26.8.
2009.
Neochotu šetriť v
štátnom rozpočte, ktorú vláda zdôvodňuje potrebou pomôcť ekonomike a ľuďom,
ekonómovia považujú za výhovorky. Varujú, že v budúcnosti za to môžeme draho
zaplatiť.
BRATISLAVA. Deficit štátneho rozpočtu sa rozrastá do
obrovských rozmerov, no vláda s ním tento rok nemieni robiť nič. Zdôvodňuje to
stratégiou únie, ktorá začiatkom roka tlačila členské štáty do ekonomických
balíčkov a vyšších výdavkov.
Minister financií Ján Počiatek nedávno preto oznámil, že
zachová výdavkové plány rezortov na tento rok a úpravu rozpočtu označil za
„viac–menej technickú“. Argumentoval tým, že „rok 2009 je o stimulácii
ekonomiky. Bolo nám vyčítané, že stimulačný efekt je nedostačujúci, o to
paradoxnejšie by ho bolo zmenšovať“. Oznámil, že doterajšie protikrízové
opatrenia prinesú ekonomike fiškálny impulz, teda podporia dopyt ľudí a firiem
v ekonomike, v rozsahu dvoch percent HDP (zhruba 1,3 miliardy eur). Pád
ekonomiky má byť preto o percentuálny bod menší, ako by to bolo bez podpory
vlády.
Maska a zvrátená logika
Ekonómovia to považujú za slabú útechu, ktorá ekonomike ani
ľuďom príliš nepomôže. Skôr naopak, zvýši dlh štátu, čo neskôr priťaží. „Je to
zvrátená logika, ide o zásah, ktorý prakticky nič nerieši,“ kritizuje ekonóm
Volksbank Vladimír Vaňo.
Vláda svojimi výdavkami ekonomike aj tak nepomôže, pretože
kríza dočasne obmedzila dopyt zahraničia po našich výrobkoch, ktorý sa štátnymi
výdavkami nedá nahradiť. Vaňo radí, ťažké obdobie prečkať a popritom škrtať v
rozpočte čo sa dá a zlepšovať podnikateľské prostredie. „Dve najdôležitejšie
protikrízové opatrenia sú posilnenie konkurencieschopnosti ekonomiky a udržanie
zdravia verejných financií,“ povedal.
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál vládne výdavky
na podporu ekonomiky bráni slovami, že z balíka 332 miliónov eur išla „väčšina
peňazí na opatrenia, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť – odvodová prémia
či dočasné preplácanie odvodov firmám, ktoré nebudú prepúšťať ľudí“.
Analytik inštitútu
INESS Juraj Karpiš je v kritike ešte tvrdší ako Vaňo: „Neschopnosť vlády
reagovať na zhoršené ekonomické podmienky obmedzením neprioritných výdavkov by
som nenazýval fiškálnym stimulom.“ Navyše, výskumy z minulosti nedokazujú
pozitívny vplyv vyšších výdavkov vlády na ekonomiku, no „stimulačný efekt
sa prejavil prevažne najmä pri znižovaní daňového zaťaženia“.
Analytik inštitútu Ineko Peter Goliaš zas tvrdí, že vláda
slovami o fiškálnom impulze „zdôvodňuje nárast dlhu a maskuje vlastnú neochotu
šetriť". Šetrenie totiž nie je populárne a „popularita je pre súčasnú
vládu prednejšia ako rastúci dlh a prosperita budúcich generácií. O to viac, že
sa blížia voľby“.
Môže to bolieť viac
Analytici si myslia, že rozhodnutie vlády zatiaľ nešetriť si
môžu odniesť ľudia. Tvrdia, že pre jej nečinnosť môže v budúcnosti životná
úroveň klesnúť výraznejšie. Vláda totiž bude pre krízu musieť škrtať tak či
tak, no po budúcoročných voľbách to bude oveľa bolestivejšie.
Pre vyšší deficit a verejný dlh nám hrozí zníženie ratingu,
čo predraží splácanie štátneho dlhu a bude menej peňazí na školstvo,
zdravotníctvo, penzie či iné dávky. Môžeme sa napokon stať aj svedkami
znižovania penzií, ako je to napríklad v Maďarsku či Lotyšsku.
Následné splácanie vysokého dlhu sa zrejme nezaobíde bez
zvyšovania daní, čo môže spôsobiť, že zahraničné firmy budú u nás znižovať
výrobu alebo odchádzať. Mnohí ľudia tak prídu o prácu. „Pre malú a otvorenú
ekonomiku môže byť hra na učebnicový fiškálny stimul krátkozrakou stratégiou,
ktorá v tom najhoršom scenári môže vyústiť do maďarskej cesty, na konci ktorej
sú veľmi drastické opatrenia,“ povedal Vaňo.
SME
26. 8. 2009 | Ľuboš Jančík
