Pošte opäť klesá
zisk. Na tom by nebolo vzhľadom na krízu nič nezvyčajné, nebola by zďaleka
jedinou firmou. Pošta však doteraz neprepustila jediného zamestnanca, vraj na
to nie je dôvod nepresvedčili ju ani klesajúce výnosy a počet doručovaných
zásielok.
Pôvodne chcela
prepustiť 500 zamestnancov, ale keďže si „uvedomuje
zodpovednosť, ktorú má ako druhý najväčší zamestnávateľ na Slovensku“, k
prepúšťaniu nedojde. Pritom minulý rok prepustiť obdobný počet
zamestnancov problém nemala. Umelo udržiavanú zamestnanosť v štátnom
podniku zaplatia v konečnom dôsledku daňoví poplatníci, vrátané podnikateľov,
ktorým navyše konkurencia pošty na pracovnom trhu predražuje ich vlastnú pracovnú
silu, a sami tak môžu zamestnať menej ľudí.
Pošta mala pritom od februára minulého roku opäť monopol aj
pri doručovaní tzv. hybridnej pošty. Ten mimochodom de facto trvá až do dnešného dňa. Európska
komisia síce pred rokom prikázala vláde otvoriť tento trh aj pre konkurenciu,
ale stav bude pravdepodobne nejasný až do prijatia novely poštového zákona.
Tato situácia spôsobila, že na Slovensku ostali iba dvaja poskytovatelia, pričom
v roku 2007 ich bolo až 21. Pošta má okrem hybridných zásielok stále
monopol na klasickú poštu do 50g. Ak by sa zrušil aj tento monopol, tak by pošta
padla pravdepodobne hlboko do červených čísiel, keďže sama vyčíslila
straty po úplnej liberalizácii na 4 milióny eur a za prvý polrok 2009
má zisk len 1,5 milióna eur. Koncom roku
2006 bol do vedenia pošty dosadený nový riaditeľ. Ten je nepochybne ďalším
z celej plejády schopných ľudí, ktorých nám sľuboval premiér pred voľbami
a tým obhajoval štátne vlastníctvo firiem. Zisk pred zdanením za rok 2008 bol
o 75 percent nižší ako v roku 2006. Predstavenstvo
si nezabudlo za tieto výborné výsledky udeliť odmeny celkovo vo výške 530
tisíc eur, ktoré ale nakoniec po neželanej medializácii stoplo politické
rozhodnutie ministra. Pošta za svoj monopol neváha bojovať. Už len na príkaz EK
na zrušenie spomínaného monopolu hybridnej pošty zareagovala pošta žalobou a zastupovanie
neváha zaplatiť ďalšieho pol milióna eur. Pošta argumentuje nutnosťou pokryť
náklady s takzvanou univerzálnou poštou, kde musí zo zákona doručovať zásielky
aj v nerentabilných prípadoch do odľahlých dedín. Problémom ale ostáva, že
nie je možné zistiť, čo táto služba vo „verejnom zaujme“ naozaj stojí. Jediným riešením
by bola úplná liberalizácia trhu, pričom štát by si následné verejnou súťažou našiel
najlacnejšiu firmu. Tá by získala zákazku na roznos pošty do oblastí, ktoré by
sa ukázali ako nerentabilné, čiže tam, kam by inak nikto na trhu poštu
doručovať nikto nechcel. Pošta sa dnes správa podobne ako výpalník, keď obhajuje
svoj monopol spôsobujúci neefektívnosť a za jeho zrušenie dokonca požaduje kompenzácie
vo výške 4-5 miliónov eur. Dva subjekty ktoré si chcú poslať prostredníctvom
tretieho subjektu poštu sú tak väzňami štátu, ktorý im to nedovolí. Podobne zmýšľanie
je ekvivalentom situácie, keď sa štát rozhodne sociálne slabším vrstvám dávať
jeden chlieb denne, a následne za týmto účelom založí štátne pekárne, ktorým pridelí
monopol na výrobu chleba, aby si kompenzoval straty. Všetci sa tak stanú rukojemníkom
racionálne neodôvodniteľného opatrenia, pretože si budú musieť kupovať drahý
chlieb, ak sa vôbec budú chcieť najesť. Tak ako dnes musia používať drahú poštu,
ak niečo potrebujú poslať.
Juraj Galvánek
INESS
