Najväčšiu mieru viny na
súčasnej hospodárskej kríze by som prisúdil voľnej monetárnej politike Fedu.
Bublina v nehnuteľnostiach by mala zrejme menší rozsah pri výrazne vyšších
sadzbách, ktoré by odrážali reálne množstvo úspor v ekonomike, povedal pre SME
dňa 8.9. 2009 Juraj Karpiš z INESS.
Finančná kríza sa
dostala do Európy cez toxické cenné papiere naviazané na nebonitné hypotéky.
Jej základy však položili politické rozhodnutia.
BRATISLAVA. Keď pred rokom padol v USA Lehman Brothers,
finančná kríza sa stala globálnou témou. Pád investičnej banky však krízu
nezačal, iba ju prehĺbil.
Problémy jednej finančnej inštitúcie za druhou mali podobný
základ. Banky v priebehu rokov investovali do cenných papierov naviazaných na
hypotéky. Po tom, čo ľudia začali mať problém so splácaním hypoték a praskla
realitná bublina, ich hodnota sa postupne priblížila k nule. Kríza sa cez
toxické cenné papiere v portfóliách bánk rýchlo presunula aj do Európy.
„Začalo sa to v polovici 90. rokov, ešte za Clintona, ktorý presadzoval, aby
každý Američan mal svoje bývanie. Hypotéku získal pomaly každý, bez ohľadu na
príjmy a schopnosť splácať," vysvetlil počiatky problémov pre SME ešte
vlani v októbri šéf UniCredit Bank Jozef Barta.
Keď sa americká ekonomika dostala v roku 2001 do recesie a americký Fed na ňu
reagoval znížením úrokov až na jedno percento, aktivita hypotekárnych agentúr
Freddie a Fannie prekvitala. Pred rokom ich pevzala americká vláda, aby
zabránila ich krachu. „Najväčšiu mieru
viny by som prisúdil voľnej monetárnej politike Fedu. Bublina v
nehnuteľnostiach by mala zrejme menší rozsah pri výrazne vyšších sadzbách,
ktoré by odrážali reálne množstvo úspor v ekonomike," povedal analytik INESS
Juraj Karpiš.
(of, ľja)
