Ako najlepšie možné východisko v čase hospodárskej
krízy v automobilovom priemysle vidí ekonóm Richard Ďurana z INESS reštrukturalizáciu
tohto odvetvia. O aký druh reštrukturalizácie by malo ísť, to už budú musieť
objaviť sami producenti, povedal pre TASR dňa 13.9. 2009.
BRATISLAVA. Automobilový priemysel sa podľa ekonomických
analytikov, ktorých oslovila TASR, bude z dôsledkov hospodárskej krízy
zotavovať len veľmi pomaly, nakoľko reálne ukazovatele ekonomík hrajú v jeho
neprospech.
"Vysoká nezamestnanosť, zmrazené mzdy a neistota
udržania pracovného miesta stále držia domácnosti v opatrnej stratégii pri kúpe
áut," povedal analytik Unikredit Bank Slovakia Dávid Dereník.
Ako najlepšie možné
východisko v čase hospodárskej krízy v automobilovom priemysle vidí ekonóm
Richard Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) reštrukturalizáciu
tohto odvetvia. "O aký druh reštrukturalizácie by malo ísť, to už budú
musieť objaviť sami producenti. Aj vláda disponuje nástrojmi, ako uľahčiť
podnikateľom dýchanie v týchto neľahkých časoch. Najúčinnejším je znižovanie
odvodov, ktoré ponechá podnikateľom viac prostriedkov na nové investície či
zachovanie alebo otváranie nových pracovných miest," uviedol Ďurana.
Posun v spotrebiteľských preferenciách, vhodné nastavenie
produktového portfólia a vyššia konkurencieschopnosť môže byť podľa hlavného
analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa tiež nádejou pre slovenské závody
automobilových koncernov. "Niektoré z nich sú aj v týchto ťažkých časoch
úspešné vo zvyšovaní svojho trhového podielu, iným sa darí preukázať svoju
mimoriadne vysokú konkurencieschopnosť v rámci koncernových súťaží o nové
rozvojové projekty, ďalšie stoja na tej výhodnejšej strane geografickej
optimalizácie výrobných kapacít," uviedol Vaňo.
Automobilové spoločnosti sú v súčasnosti nútené bojovať o
zákazníkov lákavou cenovou ponukou, pretože aj ceny pohonných látok vykazujú
momentálne pomerne časté výkyvy. "Vytvára sa tak zákaznícky tlak vyrábať
malé rodinné autá s nízkou spotrebou," dodal Dereník.
Šrotovné podľa Ďuranu
prispelo k deformácii spotreby. Kvôli zvýšenému nákupu áut tak ostalo Slovákom
menej prostriedkov na nákup iných tovarov a služieb, a teda sa selektívne
podporilo jedno odvetvie na náklady všetkých ostatných.
Priamy efekt šrotovného pre naše automobilky bol podľa
Dereníka tiež minimálny. Zvýšenie odbytu stimulovalo najmä šrotovné v ostatných
krajinách. "Tým hlavným štartérom apetítu domácností kúpiť si nové auto
bol druhotný efekt šrotovného v podobe rozbehnutia konkurenčného boja medzi
automobilkami. Je však pravdepodobné, že by automobilky boli nútené pristúpiť ku
zľavám aj bez zavedenia šrotovného," uviedol Dereník.
SME
13. 9. 2009 | Copyright © TASR 2009
