Ako povedal pre ČTK dňa 14.9. 2009 Radovan Ďurana z
INESS, verejná správa by mala šetriť v prvom rade na prevádzkových výdavkoch a
mzdových nákladoch. Tvrdil, že dodatočné úspory môže vláda dosiahnuť len vtedy,
ak siahne na obligatórne výdavky a zároveň zvýši efektivitu sociálnych dávok.
Vláda premiéra Roberta Fica mala začať výraznejšie šetriť
výdavky už tento rok.
Mohla tak lepšie naštartovať plánovaný proces znižovania
deficitu verejných financií, ktorý sa podľa odhadu ministerstva financií (MF) v
tomto roku vyšplhá na 6,3 percenta výkonu ekonomiky. Vyplýva to z ankety ČTK
medzi ekonómami.
MF vraj chystá výrazné škrty v spotrebe ministerstiev a
ďalších úradov v návrhu rozpočtu na volebný rok 2010.
Znovu kríza
Hospodárenie štátu v tomto roku negatívne poznačí hospodárska kríza, ktorá
okrem iného výrazne znížila príjmy štátu z daní. Verejný schodok chce vláda
opäť stlačiť pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2012.
Najväčšiu časť verejného deficitu tvorí práve deficit štátneho rozpočtu.
"Ak by sa začalo so znižovaním výdavkov v
súčasnosti, konsolidácia mohla byť rýchlejšia," myslí si analytik
Tatra banky Róbert Prega. Premiér aj minister financií Ján Počiatek (Smer-SD)
ohlásili na budúci rok výrazné šetrenie kapitálových výdavkov.
"Obmedzovanie kapitálových výdavkov (…) len
zvyšuje ich potrebu v ďalších rokoch. Nie je to systémové opatrenie, ktoré by
naznačovalo cestu strednodobej konsolidácie (verejných financií),"
poznamenal Prega.
V rámci kapitálových výdavkov štát financuje napríklad
investície do rozličných stavieb a rekonštrukcií budov, nákupu automobilov či
výpočtovej techniky.
Šetrenie
Vláda pôvodne na tento rok naplánovala verejný schodok vo výške 2,1 percenta
HDP, vychádzala pritom z odhadu rastu hospodárstva. Ekonomika sa však prepadne
do červených čísel a deficit výrazne stúpne. Fico obhajuje jeho odhadovanú
vyššiu úroveň tým, že sa nachádza blízko priemeru krajín Európskej únie (EÚ).
"Dopad finančnej krízy na Slovensko je taký istý ako
v tých krajinách, ktoré mali postihnutý aj bankový sektor," upozornil
ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Kárász. Aj podľa neho mala vláda
udržať verejný schodok na nižšej než aktuálne odhadovanej úrovni.
"Nevyužitie každej možnosti na šetrenie je chybou a
možnosťou na šetrenie je aj fiškálny rok 2009," myslí si Kárász.
Verejný deficit zvyšuje zadlženosť krajiny a s jej rastom sa zvyšujú aj náklady
na hospodársky rast, doplnil.
Ľudia to nepocítia
Podľa Radovana Ďuranu z mimovládneho
ekonomického inštitútu INESS by verejná správa mala šetriť v prvom rade na
prevádzkových výdavkoch a mzdových nákladoch. Tvrdil, že dodatočné úspory môže
vláda dosiahnuť len vtedy, ak siahne na obligatórne výdavky a zároveň zvýši
efektivitu sociálnych dávok.
"To znamená,
že dávky nebudú poskytované všetkým, ale len tým, ktorí ich potrebujú,"
priblížil Ďurana. Značnú časť z celkových výdavkov rozpočtu tvoria platby,
ktoré určujú zákony. Bez ich zmeny tak nie je možné tieto náklady skresať.
Fico už skôr vyhlásil, že návrh štátneho rozpočtu na budúci
rok nepočíta so zmenami sociálnych zákonov v neprospech ľudí. Počiatek zasa
tvrdil, že vláda do konca súčasného volebného obdobia nepripravuje zásadné
úpravy daňového systému.
Návrh rozpočtu má MF predložiť na rokovanie vlády do konca
mesiaca; úrad pri jeho konštrukcii čaká ešte na nové odhady vývoja ekonomiky a
daňových príjmov.
ČTK
Hospodárske
noviny, 14.9. 2009
