Ekonómia nie je obyčajná veda. Množstvo publikovaných článkov o
výsledkoch ekonomického skúmania končí odporúčaniami pre hospodársku
politiku, v ktorom sa autori neskromne poponáhľajú svoje zistenia
pretaviť do konkrétnych pravidiel, podľa ktorých by sa mali správať
odteraz všetci ľudia (nová daň, nová regulácia…). Postrehli ste?
VŠETCI ľudia.
Teda nie ako v medicíne či fyzike, kde nový objav dobrovoľne aplikujú a
experimentálne vyskúšajú tí, ktorí mu natoľko veria, že sú ochotní
riskovať svoj čas a peniaze. Ekonómia je špeciálna v tom, že má k
dispozícii politiku, ktorá ekonomické teórie preberá a následne testuje
na obyvateľstve, pričom účet nakoniec uhradí samotný testovací králik.
A to nie je dobré. Aj ekonómovia sú totiž ľudia a často sa mýlia. Jeden
zo spôsobov ako popisuje Daniel B. Klein v článku Knowledge Flat-talk: A Conceit of Supposed Experts and a Seduction to All:
„…Ich hlavnou chybou, ktorú odhalili Smith a Hayek, bola prílišná
ochota uveriť, že vedia dostatočne veľa na to, aby zasiahli spôsobom,
ktorý prispeje k lepšej koordinácii v rozsiahlom reťazení. Filozofia
klasického liberalizmu ale vidí spojitosť právd, ktoré dávajú
prezumpciu slobode. Ústupky v slobode by mali byť považované za
výnimočné a mali by niesť ťarchu dôkazu. Liberálna pozícia však nie je
tá, že silní -vládcovia, kariérni politici a vplyvní intelektuáli –
nikdy nevedia dosť, aby mohli prospešne zasahovať, ale že to vedia iba
zriedka. Väčšina zásahov, na ktoré sme si zvykli, neobstoja v
dokazovaní svojej oprávnenosti. Jedným z dôvodov, prečo si niektorí
intelektuáli myslia opak je, že splošťujú vedomosti na informácie. Nie
sú schopní pripustiť podradnosť a aroganciu vládnych interpretácií v
porovnaní so zdravou interpretačnou dynamikou dobrovoľnej spoločnosti –
otvoreného systému nezávislých a otvorených interpretácii.“
Z informácie robí vedomosť až interpretácia a súd. A tie nie sú a
nemôžu byť u všetkých ľudí identické. Mnohí ekonómovia (Arrow,
Stiglitz…) od tohto problému abstrahujú a vo svojich „modeloch
reality“ potom používajú tzv. knowledge flat talk – sploštenú reč o
vedomostiach.
Jedným z krikľavých príkladov popisovania komplikovanej reality knowledge flat talkom je hypotéza efektívnych trhov (Efficient Market Hypothesis-EMH).
Rovnaká informácia u dvoch rozdielnych ľudí môže vďaka jej rozdielnej
interpretácii a transformácii na vedomosť viesť k opačnej akcii.
Rozdielna interpretácia informácií je dokonca jednou z nutných
podmienok pre existenciu výmeny, čiže dvoch strán, z ktorých je jedná
ochotná predávať a druhá nakupovať v prostredí rovnakých dostupných
informácii. Správu o plánovanej expanzii firmy do novej oblasti môže
jeden akcionár považovať za príležitosť pre nové tržby, druhý za
strategicky nevhodnú odchýlku od core businessu prinášajúcu zbytočné
riziko. Prvý teda prikupuje a druhý predáva. Cenu preto neovplyvňuje
informácia ako taká, ale konanie investorov postavené na subjektívnom
vyhodnotení tejto informácie. Je preto možné, že aj pri „dokonalej
informovanosti“ interpretácia informácií (vedomosti) skupiny investorov
s najväčšou aktívnou kúpnou (predajnou) silou posunú cenu smerom, ktorý
budeme môcť na základe budúceho vývoja označiť za nesprávny.
V ekonómii a následne aj v hospodárskej politike teda nie je dôležitá iba asymetria informácií,
ale najmä asymetria interpretácií. Tú však hospodárska politika
arogantným presadzovaním iba jednej interpretácie sveta zavedením
plošných a záväzných pravidiel ignoruje. Pritom práve rozličné
interpretácie rovnakých faktov sú podstatou podnikateľských inovácii a
rastu bohatstva modernej spoločnosti.
Juraj Karpiš
INESS
