Tento návrh neznamená radikálny rez, ako ohlasoval
minister financií, ale radikálny nárast výdavkov, aký sme za posledných päť
rokov nezaznamenali, povedal pre TASR dňa 28.9. 2009 analytik INESS Radovan
Ďurana.
Návrh štátneho
rozpočtu nepotvrdzuje , že sa vláda rozhodla tvrdo šetriť. Idú totiž voľby.
BRATISLAVA. Po dlhých týždňoch naťahovania ministerstvo
financií zverejnilo návrh štátneho rozpočtu. Premiér Robert Fico a minister
financií Ján Počiatek na presné čísla z rozpočtu pristúpili až po kritike
médií, ekonómov a opozície, že ich utajovaním skracujú priestor na verejnú
diskusiu.
Hlavnou správou utorka je informácia o prekvapujúco vysokom
deficite štátneho rozpočtu. Na budúci rok má byť 3,75 miliardy eur, čo je v
prepočte takmer 113 miliárd korún. Takú obrovskú sekeru rozpočet ešte nemal.
Pre porovnanie, je to zhruba o tri miliardy viac ako štyri rozpočtové
deficity z rokov 2005 až 2008 dokopy.
Deficit verejných financií, kam popri štátnom rozpočte patrí
napríklad aj Sociálna poisťovňa, verejné vysoké školy, samosprávy či zdravotné
poisťovne, bude 3,7 miliardy eur, čo je 5,5 percenta hrubého domáceho produktu.
To znamená, že dieru vo verejnom rozpočte spôsobujú len vládne financie.
Ostatné súčasti verejných financií budú v miernom prebytku.
Či sa to podarí, je otázne, lebo obrovský problém s rozpočtami majú aj mestá a
obce či zdravotné poisťovne. Tento rok má byť deficit verejného rozpočtu 6,3
percenta.
Premiér Fico nevybočil z tradičného rámca. Tlačovú besedu o
rozpočte využil na kritiku opozície aj médií. Nepáčilo sa mu, že médiá
napísali, že výdavky štátneho rozpočtu stúpnu tento rok o vyše dve miliardy na
16,3 miliardy eur. Povedal, že až tri a pol miliardy z toho sú peniaze z
eurofondov. Takáto suma je však aj na strane rozpočtových príjmov, čo v
skutočnosti znamená, že to nezvyšuje deficit.
Výdavky idú hore
Opozíciu aj médiá Fico obvinil z toho, že im vyhovuje
všetko, čo škodí vláde. „Obraz – čím horšie, tým lepšie niekomu vyhovuje a
veľmi rýchlo sa šíri," povedal premiér.
Opomenul však, že médiá mali v utorok k dispozícii len jednu
tabuľku z vyše stostranového rozpočtu. V tabuľke určenej pre rokovanie
tripartity boli výdavky jednotlivých rezortov bez toho, aby bolo napísané,
koľko z toho sú peniaze nášho rozpočtu a aká suma prišla z Bruselu.
Presné čísla z utorka už hovoria o istých úsporách: „Pokiaľ
ide o vládnu spotrebu, zoškrtali sme výdavky ministerstiev o 750 miliónov eur,
čo je z pohľadu histórie neštandardné," povedal Fico. Rozpočet pritom ráta
s valorizáciou dôchodkov, všetkých sociálnych dávok, vládnou bonifikáciou hypotéky,
ale aj so zvýšením rodičovského príspevku či podporou mladomanželských
pôžičiek. Platy vo verejnej správe podľa Fica stúpnu oproti tomuto roku v
priemere o percento. Učitelia môžu očakávať zvýšenie od 2,3 do 3 percent.
„Je to rozpočet na ochranu ľudí," zhodnotil premiér
stručne Počiatkov návrh zákona roka. Z návrhu štátneho rozpočtu však tiež
vyplýva, že napriek určitým škrtom výdavky oproti tohtoročným rastú aj potom,
čo ich očistíme o eurofondy a ich vládne spolufinancovanie.
Takto upravené výdavky vládneho rozpočtu boli vlani 11,8
miliardy eur, plán na budúci rok je 12,7 miliardy eur. „Výdavky rozpočtu
medziročne stúpnu o takmer miliardu eur, aj keď odrátame vplyv eurofondov a spolufinancovania,"
povedal bývalý šéf rozpočtových analýz na ministerstve financií Ján Marušinec.
„Tento návrh
neznamená radikálny rez, ako ohlasoval minister financií, ale radikálny nárast
výdavkov, aký sme za posledných päť rokov nezaznamenali," povedal pre TASR
analytik INESS Radovan Ďurana.
Z eurofondov by tento rok Slovensko malo podľa návrhu
rozpočtu dostať takmer tri miliardy eur. Za jediný rok tak vláda plánuje
vyčerpať zhruba 25 percent z peňazí únie plánovaných na roky 2007 až 2013.
Podľa internetového portálu nečerpaniefondov.sk sme však od
roku 2007 zinkasovali z eurofondov niečo vyše 120 miliónov eur. To je zhruba
percento plánovaných peňazí. Plán na rok 2010 „je veľmi prehnaná a nereálna
ambícia, ktorú nie je možné splniť," hodnotí zámer vlády odborník na
eurofondy Ján Rudolf.
Z rozpočtu ukrojí vyšší dlh
To, že kríza zasiahla rozpočet, nepotvrdzujú len daňové
príjmy, ktoré sú na budúci rok o vyše tri a pol miliardy eur nižšie, ako boli
pôvodné predpoklady. O kríze a žití nad pomery svedčí aj nárast peňazí na
správu štátneho dlhu, teda najmä úrokov na dlh. Tie majú stúpnuť budúci rok o
188 miliónov eur (5,7 miliardy korún).
„Klesajú príjmy, stúpajú výdavky a všetko to ide na úkor
občanov Slovenska. Prehlbuje sa zadlžovanie a vytvárajú sa ďalšie dlhy, ktoré
bude musieť niekto zaplatiť," povedal pre agentúru SITA poslanec SDKÚ Ivan
Štefanec.
Odbory sa hnevajú
O rozpočte mala v utorok rokovať aj Hospodárska a sociálna
rada. Sociálni partneri však dostali na rokovanie z rozpočtu len spomínanú
tabuľku o výdavkoch. Odborári i zamestnávatelia boli z toho rozčarovaní. Ak sa
vláda nepolepší, budú to považovať za porušenie sociálneho dialógu, svorne
tvrdili.
Napriek tomu premiér Fico s ministrom Počiatkom pokračovali
v ich ignorovaní. Návrh štátneho rozpočtu im doručili asi dve hodiny pred
plánovaným rokovaním. Na preštudovanie a pripomienky k dokumentu, ktorý má vyše
sto strán, im tak zostal extrémne krátky čas. „To je už nedôstojné, aby sme
mali tak málo času na preštudovanie a zaujatie stanoviska," rozčuľoval sa
viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
SME
29. 9. 2009 16:28 | Ľuboš Jančík
