Podľa Juraja Karpiša z INESS by bolo zavedenie
100-% povinných rezerv na všetky bankové vklady dobrý krok. Stabilná peňažná
ponuka by garantovala poskytovanie úverov iba maximálne v objeme, v akom
existujú reálne úspory na krytie úverovaných projektov. To by významne
obmedzilo rozsah chybných investícií, aké dnes vidíme napríklad v sektore
nehnuteľností, povedal pre TASR dňa 4.10. 2009.
BRATISLAVA. Návrh španielskeho ekonóma Jesúsa Huertu de
Sota, že globálny finančný systém by stabilizoval návrat k zlatému štandardu,
teda plného krytia vydaných peňazí zlatom, nepovažujú slovenskí ekonómovia za
reálne riešenie.
Išlo by o návrat k menovému systému, ktorý fungoval v
svetovej ekonomike od 19. storočia do druhej svetovej vojny a to nie je smer,
ktorým by sa mal finančný systém uberať, tvrdí Vladimír Baláž z Prognostického
ústavu SAV. "Recepty 19. storočia asi nemôžu fungovať v 21. storočí.
Nedokážem si predstaviť, že by vlády 200 krajín sveta boli ochotné sa na niečom
takom dohodnúť. Aj eurozóna, ktorá má len 17 členov, vyžaduje, aby ich
ekonomiky boli čo najviac homogénne. Kto by skrížil Čínu s Hondurasom, Egyptom,
Brazíliu, USA a Ruskom?" povedal pre TASR Baláž.
Plné krytie všetkých vydaných peňazí zlatom by nemuselo
napokon prispieť k stabilite finančného systému. "Krytie mien zlatom
spôsobuje, že menová masa je závislá od objemu zlata. V prípade zlata môžu
nastať nepredvídané udalosti, nové náleziská, občianska vojna v krajine veľkého
producenta zlata a tie by mohli ovplyvniť globálnu rovnováhu," konštatoval
pre TASR hlavný ekonóm UniCredit Bank Slovakia Ján Tóth.
Fixovanie mien na zlato je už prekonanou etapou v histórií,
tvrdí hlavný ekonóm Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. "Veľmi podobný
systém fixných svetových výmenných kurzov, kde na konci jeho reťaze bolo
prostredníctvom amerického dolára tiež naviazanie na rezervné zlato, bol
znovuzavedený v Bretton Woods po druhej svetovej vojne. Ako ukázala skúsenosť
svetového hospodárstva, išlo o systém neudržateľný, ktorý skončil na začiatku
70. rokov minulého storočia," dodal pre TASR Vaňo.
V tejto súvislosti Vaňo odmieta aj ďalší Sotov návrh na
zrušenie centrálnych bánk. "V prípade Európskej centrálnej banky možno
hovoriť o nespochybniteľne pozitívnom prínose k zmierneniu dopadov recesie, ako
aj turbulencií vo finančnom sektore," upozornil ekonóm.
Tretí návrh španielskeho ekonóma Sota sa týka zavedenia
100-% povinných rezerv na všetky bankové vklady bez výpovednej lehoty a ich
ekvivalenty. Podľa Juraja Karpiša z
Inštitútu sociálnych a ekonomických štúdií by to bol dobrý krok. "Stabilná
peňažná ponuka by garantovala poskytovanie úverov iba maximálne v objeme, v
akom existujú reálne úspory na krytie úverovaných projektov. To by významne
obmedzilo rozsah chybných investícií, aké dnes vidíme napríklad v sektore
nehnuteľností", povedal pre TASR Karpiš.
Rizikom by však boli veľké náklady a obmedzenie činnosti
bánk. "V prípade trvania na 100-% rezervách by finančné inštitúcie slúžili
len ako bezpečnostné schránky na úschovu úspor. Prakticky by nebolo možné
poskytovať úvery. A to nie len hypotekárne úvery, teda pôžičky na niekoľko
desaťročí na zabezpečenie bývania, ale ani úvery firmám," oponuje ekonóm
Vaňo.
SME
4. 10. 2009 11:23 | Copyright © TASR
2009
