Šikovné načasovanie s ničím nesúvisiaceho návrhu
o minimálnych výnosoch v DSS spôsobilo, že sa pozornosť odklonila od Sociálnej
poisťovne, ktorej rozpočet bol minulý týždeň tiež na stole vlády. Pritom práve
Sociálna poisťovňa láme v tomto roku rekordy, ktoré by mali byť predmetom
rozsiahlej diskusie.
V roku 2009 nastane prvýkrát situácia, keď suma všetkých odvodov
pracujúcich zaplatených Sociálnej poisťovni, vrátane dobrovoľných poistencov,
nebude stačiť na pokrytie výdavkov na
starobné dôchodky. Ani po započítaní príjmov z dlžného poistenia. Inými
slovami, ak by mala poisťovňa len zdroje od občanov, a ako prvé by
z prijatých peňazí vyplácala starobné dôchodky, nemohla by už vyplatiť žiadnu
dávku v nezamestnanosti, materskú, či invalidný dôchodok.
Ak by neexistoval II. pilier, poisťovňa by ešte dokázala
vyplatiť invalidné dôchodky. Aj to nie všetky.
Tento stav by mal podľa prognóz pokračovať nasledujúce tri
roky, pravdepodobne aj dlhšie. Chýbajúce prostriedky v tomto roku zaláta
poisťovňa z prebytkov z minulých rokov a z úspor
navrátivších sporiteľov. Už budúci rok však vláda bude musieť nájsť
v rozpočte nielen 21,2 mld. Sk (0,7 mld. eur) na úhradu nákladov
dôchodkovej reformy, ale aj dodatočných 22,3 mld. Sk (0,74 mld. eur), aby mohla
poisťovňa splniť svoje záväzky, ktoré by vznikli bez ohľadu na existenciu II.
piliera. Je zrejmé, že redukovanie problémov poisťovne na druhý pilier je len
prostým prehliadaním prudkého rastu jej výdavkov.
Celkové výdavky Sociálnej poisťovne by mali oproti roku 2008
vzrásť o dramatických 14%, resp. 22 mld. Sk (734 mil. eur). To je suma,
ktorá sa rovná výdavkom celého
ministerstva spravodlivosti, kultúry a hospodárstva dohromady. Jedným
z dôvodov tohto rastu je pochopiteľne i rastúca nezamestnanosť, ktorá sa
okrem zvýšeného čerpania dávok v nezamestnanosti na Slovensku prejavuje aj
rastom dávok pre ľudí dočasne práce neschopných. Oba druhy dávok sa však na
tomto raste podieľali len necelými 6 miliardami korún. Viac ako polovica rastu
tak ide na vrub starobných dôchodkov, konkrétne 12, 7 mld. Sk. Treba však
rozlišovať medzi dávkami v nezamestnanosti a dôchodkami. Výdavky na
nezamestnanosť, či práceneschopnosť v čase rastu zamestnanosti
a miezd klesajú, či stagnujú.
Dôchodky však ani v prípade hospodárskeho oživenia neklesnú, valorizácia
sa už vrátiť späť nedá, a počet dôchodcov síce teraz ešte len mierne, ale
rastie. Náklady dôchodkového systému by pritom mali zodpovedať schopnostiam
pracujúcich tento systém financovať. V súčasnosti to tak ale nie je. Ak by
mali pracujúci uhradiť tohtoročný rast výdavkov na dôchodky, suma ich všetkých
(!) odvodov do Sociálnej poisťovne by musela
vzrásť o 10%. Je síce pravda, že časť tohto nárastu je spôsobená
skoršou valorizáciou presunutou z júla na začiatok roka, ale rozpočet na
ďalší rok potvrdzuje, že tento vysoký rast pokračuje. Pracujúci by museli
v budúcom roku zaplatiť o 6% viac ako v tomto roku, aby
zaplatili budúcoročný rast výdavkov. To je pri 3,4 % očakávanom raste priemernej
mzdy a rastúcej nezamestnanosti nemožné dosiahnuť. Na dôležitosť potreby
kontroly rastu výdavkov na dôchodky upozorňuje aj nasledujúce porovnanie. Kým príjmy zo všetkých odvodov pracujúcich
by mali medzi rokmi 2008 a 2010 vzrásť o 1,5 mld. Sk, len výdavky na
starobné dôchodky vzrastú v tomto období o 20 mld. Sk.
Každá šiesta koruna, ktorú štát prerozdeľuje, je použitá na
výplatu dôchodkov. Je to veľký objem zdrojov, ktorý, v prípade absencie
kontroly, môže významne rozhodiť stabilitu verejných financií a vytvárať
tlak na zvyšovanie už tak vysokého odvodového zaťaženia. Nikto pritom nehovorí,
že súčasným dôchodcom treba znižovať životnú úroveň. Stačilo by ju len udržiavať
rastom dôchodkov o infláciu. Opatrenia
na zníženie prudkého rastu by sa mali
dotýkať najmä budúcich dôchodcov, a to hlavne obmedzením zásluhovosti,
znížením maximálnej výšky dôchodku a predlžovaním odchodu do dôchodku.
Likvidovanie druhého piliera Sociálnu poisťovňu z kaše nevytiahne. Práve
naopak.
Radovan Ďurana, INESS
SME, 16.10. 2009
