Podľa Radovana Ďuranu z INESS dochádzalo k
znižovaniu rozpočtových schodkov doposiaľ vďaka úspešnejšiemu výberu daní. Podobný
scenár je pripravený na nasledujúce trojročné obdobie. Vláda sa v podstate
nechystá znižovať svoje výdavky, aby ich vyrovnala nižším daňovým príjmom.
Konsolidáciu očakáva na základe rastu ekonomiky, povedal pre Aktuálne.sk dňa
27.10. 2009.
Bratislava – Niektorí analytici navrhovanému
konsolidačnému plánu vlády príliš neveria. A navyše upozorňujú na to, že
resuscitácia verejných financií na Slovensku prebehne len vďaka očakávanému
hospodárskemu rastu, ktorý má prinavrátiť príjmy štátnej pokladnici.
Schodky verejných financií sužujú všetky krajiny zasiahnuté
hospodárskou krízou, Slovensko nevynímajúc. To skončí v tomto roku s
predpokladaným deficitom na úrovni 6,3 percenta HDP. Príjmy štátu prevýšia jeho
výdavky o doposiaľ historické vyše 4 miliardy eur.
Ministerstvo financií už na základe odhadov počíta v
nasledujúcich troch rokoch s prinavrátením tváre hospodáreniu štátu. V budúcom
roku má deficit klesnúť pod 5 percent HDP, v roku 2011 nemá presiahnuť 4,2
percenta HDP a o rok neskôr by malo Slovensko podliezť 3-percentnú maastrichtskú
hranicu.
V podstate vláda nemá na výber. Slovensko
je povinné konsolidovať verejné financie, čo mu vyplýva z členstva v
eurozóne a pri takomto tempe zadlžovania by sa mohlo Slovensko veľmi
rýchlo dostať na maďarskú cestu.
"Za ostatné dva roky poskočí verejný dlh o viac ako 12
percentuálnych bodov. A to napriek tomu že vláda neprijala žiadne nákladné
opatrenia na záchranu ekonomiky, jednoducho len nebola schopná prispôsobiť
výdavkovú stranu rozpočtu klesajúcim príjmom," konštatoval Ján Marušinec z
Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10.
Ako dodáva hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo, vysoký
dlh môže aj vystrašiť ratingové agentúry, zneistiť potenciálnych investorov,
predražiť vládne pôžičky, čím by zdraželi napríklad úvery pre súkromný sektor
aj domácnosti.
Pomaly vraj ďalej zájdeš
Marušinec považuje načrtnutý konsolidačný plán za "málo
ambiciózny". Je síce pravdou, že sa v súčasnosti ozývajú hlasy, ktoré
varujú pred predčasným škrtením fiškálnej politiky, ale ako dodáva, Slovenska
sa to nedotýka.
"U nás prišlo k ekonomickému útlmu vplyvom poklesu
dopytu v zahraničí. Navyše štruktúra výdavkov nášho rozpočtu a prijaté vládne
opatrenia absolútne nenaznačujú tomu, že by sa vláda snažila aktívne ekonomiku
dostať z problémov," uviedol Marušinec pre Aktuálne.sk.
Analytik inštitútu
INESS Radovan Ďurana poukázal na to, že k znižovaniu rozpočtových schodkov
dochádzalo doposiaľ vďaka úspešnejšiemu výberu daní. "Podobný scenár je
pripravený na nasledujúce trojročné obdobie. Vláda sa v podstate nechystá
znižovať svoje výdavky, aby ich vyrovnala nižším daňovým príjmom. Konsolidáciu
očakáva na základe rastu ekonomiky," podotkol pre Aktuálne.sk.
Osud konsolidačného
plánu teda leží v rukách budúcej ekonomickej aktivity. "Podľa nášho názoru
je prognóza rastu HDP príliš optimistická a preto aj konsolidačný plán
považujeme za rizikový," zhodnotil Ďurana.
Konsolidovať. Ale ako?
Ono sa to ľahko povie – konsolidovať. Otázkou je, ako
na to? Vláda má vlastne iba dve páky. Znižovať výdavky, tzn. škrtať v
rozpočtových kapitolách, alebo zvyšovať príjmy, čo môže predstavovať zvyšovanie
daní.
"Pre dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu bude nevyhnutná
kombinácia opatrení na strane príjmov a výdavkov, pričom tie na strane výdavkov
budú nevyhnutne musieť mať systémový charakter. Cesta plošných škrtov už bola
vyčerpaná," tvrdí Marušinec.
Vaňo však zdôraznil, že nešikovná manipulácia s daňovými
sadzbami môže oslabiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Zvýšením
niektorých daní totiž môže viac pomôcť napríklad cezhraničným nákupom než
štátnemu rozpočtu.
"Odhadnúť efekt opatrení na strane príjmov, čo do
načasovania či rozsahu, preto môže byť zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Čo je najdôležitejšie, najmä zmeny priamych daní môžu zasiahnuť do hodnotenia
atraktívnosti Slovenska pre podnikanie a zahraničné investície,"
konštatoval Vaňo pre Aktuálne.sk.
Hasenie vyhoretých príjmov už badať na nedávno schválenej
novele zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorá dvihne ceny
tvrdého alkoholu, ale aj na tichom umŕtvení zvyšovania nezdaniteľnej časti
základov daní poslancami v Národnej rade, ktoré pribrzdí pokles daňového
zaťaženia. Rezort financií to zdôvodňuje potrebou zdrojov pre mestá a obce,
ktoré hospodária s približne 95-percentným výťažkom z daní z príjmov.
Terajšia vláda už tiež deklarovala, že jej nasledovníčka
zdedí projekt zlučovania a rušenia ministerstiev a ďalších štátnych inštitúcií,
ale ten momentálne leží na stole premiéra Roberta Fica. Rozhodnutia nevyplynú
len z ekonomických zákonitostí, ale aj politickej prijateľnosti.
Ako pripomenul hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo,
rýchlosť konsolidácie do veľkej miery ovplyvňuje aj politická ochota realizovať
nepopulárne opatrenia.
"Aj po tohtoročnom výpadku spôsobenom hospodárskym
oslabením sa v nominálnom vyjadrení príjmy štátneho rozpočtu tento rok pohybujú
na úrovni citeľne vyššej, než v roku 2005. Možno si preto oprávnene položiť
otázku, či a aké sú rozdiely v existujúcom usporiadaní štátnej správy oproti
predchádzajúcim rokom," naznačil Vaňo možné vyhliadky konsolidácie
verejných financií.
Aktuálne.sk,
27.10. 2009, Marek Ročkár
