Uplynulých 20 rokov slovenského hospodárstva od
pádu komunizmu hodnotil pre TASR dňa 15.11. 2009 Radovan Ďurana z INESS.
Podľa neho sa ukázalo, že motivácie vlastníkov sú efektívnejším nástrojom na
tvorbu hodnoty ako motivácie politicky dosadených správcov majetku.
Slovenskú ekonommiku počas 20 rokov od pádu komunizmu
najviac ovplyvnila privatizácia, vstup do Európskej únie (EÚ)
a prijatie eura. Zhodla sa na tom väčšina ekonómov, ktorých oslovila
TASR. "V prípade privatizácie išlo o začiatok a súčasne
najdôležitejšie kroky smerom k trhovej ekonomike," povedal
pre TASR Vladimír Baláž
z Prognostického ústavu SAV.
Podľa ekonóma Radovana Ďuranu z Inštitútu
ekonomických a spoločenských analýz (INESS) to potvrdilo neúspech
socialistického experimentu s dominujúcim štátnym vlastníctvom. "Ukázalo
sa, že motivácie vlastníkov sú efektívnejším nástrojom na tvorbu
hodnoty ako motivácie politicky dosadených správcov majetku,"
konštatoval pre TASR Ďurana.
Vstup do EÚ sa
spája so začiatkom obdobia silného ekonomického rastu Slovenska, ktorý
vyvrcholil v roku 2007 a s obdobím viacerých reforiem. Ďurana
za najvýznamnejšiu z nich považuje daňovú reformu. "Daňová
reforma poskytla dôležitý stimul pre vstup zahraničného kapitálu
a know how, bez ktorého by bol rozvoj ekonomiky a rast životnej
úrovne občanov podstatne pomalší," zdôraznil ekonóm.
Zdenek Lukas
z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie
(WIIW) považuje za kľúčové pre Slovensko iné politické
rozhodnutie. "Takzvaná mierová iniciatíva Prahy na začiatku 90.
rokov viedla k totálnemu kolapsu zbrojárskeho priemyslu na Slovensku.
To viedlo v spoločnom štáte k zvyšujúcemu sa napätiu medzi Čechmi
a Slovákmi, ktoré vyvrcholilo jeho rozdelením," povedal
pre TASR Lukas.
Samostatné Slovensko si podstatne dlhšie ako jeho sused
za riekou Moravou muselo získavať dôveru zahraničných investorov a v
príleve ich kapitálu ťahalo za kratší koniec. Jednou z kľúčových
udalostí, ktoré viedli k zmene, bol príchod prvého automobilového
koncernu. "Etablovanie a neskorší rozmach automobilového priemyslu
na Slovensku by boli zrejme len ťažko možné bez pozitívnej skúsenosti,
ktorú tu pri každoročnej expanzii výroby zaznamenával prvý
z medzinárodných automobilových koncernov," uviedol pre TASR
hlavný analytik Volksbank
Slovensko Vladimír Vaňo.
Za posledný rok
slovenskú ekonomiku najviac ovplyvnila okrem prijatia eura aj svetová
hospodárska kríza. "Pre Slovensko je dôležitou poučkou,
že závislosť od exportu má svoje riziká, ekonomika nerastie
do nekonečna a nezodpovedná politika stimulácie ekonomiky emisiou
peňazí vyvoláva hospodárske cykly s nepriaznivým dopadom
na obyvateľov," konštatoval Ďurana.
V porovnaní s rokom 1989 sa slovenská ekonomika výrazne
zmenila a stojí na diametrálne odlišných pilieroch a hodnotách.
Príbeh slovenskej ekonomiky patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo sa
odohralo za bývalou železnou oponou od pádu komunizmu. "Pred
20 rokmi by si zrejme málokto trúfol povedať, že v roku 2009 bude
Slovensko v Európe známe ako krajina vyrábajúca moderné
a konkurencieschopné autá a ploché televízory. A že tu bude
platiť mena, o ktorej bude slovenský guvernér plnoprávnym hlasom
rozhodovať vo Frankfurte," zhodnotil na záver ekonóm
Vaňo.
Zdroj: TASR
Hospodárske
noviny, 15.11. 2009
