V súčasnom regulačnom prostredí už vlastnícky
podiel slúži len na získavanie prostriedkov do štátneho rozpočtu. Vláda a
parlament regulujú podnikanie strategických podnikov nepriamo, cez zákony a
regulačné orgány. Tieto nástroje vláde ostanú aj po doprivatizácii, z ktorej
výťažok by mal byť použitý na krytie nákladov dôchodkovej reformy, povedal pre
TASR dňa 16.11. 2009 Radovan Ďurana z INESS.
Privatizácia či zmena štátneho vlastníctva na súkromné bola
podľa ekonómov nevyhnutnou podmienkou prechodu na trhové hospodárstvo po roku
1989 (na snímke minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek).
Pre milióny občanov Československa sa jej symbolom stala
kupónová privatizácia, keď si za investičné kupóny mohli nakúpiť akcie vybraných
podnikov.
"Akokoľvek môžu
v súčasnosti ekonómovia popisovať lepšie formy realizácie privatizácie, o jej
uplatňovaní vždy rozhodujú politici a tento faktor nie je možné vynechať.
Napriek viacerým nedostatkom bola kupónová privatizácia krokom správnym
smerom," povedal pre TASR Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a
spoločenských analýz.
Brilantná myšlienka
Podľa prognostika SAV Vladimíra Baláža bola kupónová privatizácia síce
brilantnou myšlienkou, no ukázala sa ako nevhodná do našich pomerov.
"Vytvorila vo vtedajšom Československu dohromady asi 6 miliónov
minoritných akcionárov, ktorí boli vo veľkej miere o svoj majetok okradnutí.
Kapitálový trh vyžaduje silnú ochranu minoritných akcionárov, ktorú nebol a nie
je náš právny systém schopný zabezpečiť," vyhlásil pre TASR Baláž.
Pokračovaním kupónovej bola veľká privatizácia a po roku
1998 aj privatizácia strategických podnikov. Zahraničného spoluvlastníka
dostali napríklad Slovenské telekomunikácie, SPP, rozvodné energetické podniky,
Slovenské elektrárne, prakticky celý finančný sektor i Transpetrol, ktorý sa
však v roku 2009 dostal späť pod vlastníctvo štátu. Baláž i Ďurana považujú
privatizáciu strategických podnikov za správnu cestu, ktorou sa vydala vláda v
rokoch 1998 – 2006.
Štát je zlý vlastník
"Štát je vo väčšine prípadov zlý vlastník a mal by v privatizácii
pokračovať v tých odvetviach, kde je možné zabezpečiť hospodársku súťaž ,
napríklad aj v energetike ," zdôraznil Baláž. Aj podľa Ďuranu v
budúcnosti mala vláda pokračovať v privatizácii zostávajúcich podielov štátu v
strategických podnikoch. "V
súčasnom regulačnom prostredí už vlastnícky podiel slúži len na získavanie
prostriedkov do štátneho rozpočtu. Vláda a parlament regulujú podnikanie
strategických podnikov nepriamo, cez zákony a regulačné orgány. Tieto nástroje
vláde ostanú aj po doprivatizácii, z ktorej výťažok by mal byť použitý na
krytie nákladov dôchodkovej reformy," dodal Ďurana.
To však nateraz nie je na programe dňa. Súčasná vláda je
podľa premiéra Roberta Fica presvedčená, že štát vie byť dobrým vlastníkom.
Preto v roku 2006 zastavila doprivatizáciu energetického sektora a privatizáciu
Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. V roku 2009 získala späť do štátnych rúk
49 % akcií Transpetrolu, ktoré boli viac ako sedem rokov vo vlastníctve ruskej
ropnej spoločnosti Yukos. V súvislosti s prípadným vstupom do problémových
spoločností na základe nového zákona o strategických podnikoch premiér
nevylúčil ani možnosť, že by zostali vo vlastníctve štátu natrvalo.
"Veľmi by záležalo od charakteru majetku. Myslím si, že
v niektorých strategických prípadoch by si štát ten majetok chcel ponechať aj
natrvalo, prečo nie?" vyhlásil Fico v nedávnych Sobotných dialógoch
Slovenského rozhlasu.
TASR
Hospodárske
noviny, 16.11. 2009
