Podľa Juraja Karpiša z INESS by v zlej ekonomickej
situácii a pri rastúcej nezamestnanosti bolo zvyšovanie daní obzvlášť škodlivé.
Vyššie dane by mohli ešte viac oslabiť súkromnú sféru a ohroziť tak hospodársky
rast. Deficity je možné obmedziť šetrením verejných výdavkov v neprioritných
oblastiach, povedal pre Aktuálne.sk dňa 19.11. 2009.
Bratislava – Celkové daňové zaťaženie vrátane odvodov
k HDP je na Slovensku a Rumunsku jedno z najnižších v Európskej únii (EÚ), čo
implikuje aj nízku mieru prerozdeľovania.
"Otázka, či by daňové zaťaženie na Slovensku nemalo byť
vyššie, je preto úplne legitímna," konštatuje v komentári Inštitút
finančnej politiky (IFP), ktorý je súčasťou ministerstva financií.
Ministerstvo v súčasnosti vidí dve cesty, ako zvýšiť príjmy
štátu. Prvou je rast daňových sadzieb. "Tomuto kroku by však mala
predchádzať verejná diskusia a aspoň základný politicko-spoločenský konsenzus o
postavení štátu v ekonomike a rozsahu verejných výdavkov financovaných z daní a
odvodov na Slovensku," uvádza IFP v komentári s tým, že zvýšenie daní by
mohlo v krátkodobom horizonte znížiť konkurencieschopnosť krajiny.
Druhým spôsobom je vyššia efektivita pri výbere daní a
odvodov. "Domnievame sa, že efekt vyhýbania sa daňovej povinnosti je na
Slovensku pomerne významný, preto alternatívou voči zvyšovaniu daní je práve
boj proti daňovým únikom. Mimoriadne dôležitým je z tohto pohľadu projekt
UNITAS," konštatuje IFP.
V podiele priamych (6,1 percenta) a nepriamych daní (11,6
percenta) na HDP má Slovensko miesto na chvoste EÚ.
Horšie už vychádza porovnanie podielu priamych a nepriamych
daní na celkových daňových príjmoch. Podiel priamych daní vo výške 20,8 je pod
priemerom EÚ-27, ktorý predstavuje 34,3 percent. Podiel nepriamych daní na
úrovni 39,4 percenta presahuje priemer EÚ o 4,6 percentuálneho bodu. Priemer EÚ
dosahuje Slovensko pri pomere zdravotných a sociálnych odvodov na HDP.
Ministerstvo vo vlastnej pasci
Materiál rezortu financií považuje ekonóm Slovenskej
akadémie vied Pavol Kárász za dôsledok toho, že "filozofia ministerstva
financií sa dostala do vlastnej pasce". Vysoký tohtoročný deficit,
nevýraznú konsolidáciu verejných financií a rastúcu zadlženosť chce podľa neho
rezort financií riešiť tým najjednoduchším spôsobom – zvyšovaním daní.
"Pri všetkých úvahách o financovaní reálnej ekonomiky
neslobodno zabúdať, že Slovensko je na chvoste eurozóny z hľadiska ekonomickej
výkonnosti, ktorá je kľúčová z pohľadu životnej úrovne obyvateľstva. Ak chce
Slovensko rýchlo dobiehať vyspelejšie krajiny, nemôže zvyšovať daňové
zaťaženie, najmä nie priame dane," pripomenul Kárász.
Dodal, že priestor pre rast spotrebných daní nevidí, preto
je oveľa schodnejšou cestou efektívnejší výber daní a fungovanie verejnej
správy.
Podľa ekonóma a predsedu strany Sloboda a Solidarita
Richarda Sulíka je rozumnejšia druhá z načrtnutých možností. "To
znamená lepšie vymáhať daňové nedoplatky a vyberať dane menej nákladne a
podobne," povedal pre Aktuálne.sk.
Pripomenul, že rezort financií má k dispozícii aj ďalšiu
možnosť, rušenie daňových výnimiek. "Ak by zvýšená efektívnosť výberu daní
nestačila, tak by som navrhoval rušenie daňových výnimiek, čo zvýši daňové
zaťaženie, ale aj spravodlivosť v zdanení," poznamenal Sulík s tým, že na
daňové sadzby by sa siahať nemalo, pokiaľ sa nevyčerpajú iné možnosti.
Juraj Karpiš z
inštitútu INESS zdôraznil, že v zlej ekonomickej situácii a pri rastúcej
nezamestnanosti by bolo zvyšovanie daní obzvlášť škodlivé. "Vyššie dane by
mohli ešte viac oslabiť súkromnú sféru a ohroziť tak hospodársky rast. Deficity
je možné obmedziť šetrením verejných výdavkov v neprioritných oblastiach,"
uviedol pre Aktuálne.sk.
EÚ ťažia aj dane, za USA aj Japonskom kríva
Inštitút finančnej politiky tiež konštatuje, že daňové
zaťaženie je v krajinách EÚ relatívne vysoké. V roku 2007 dosahovalo 39,8
percenta HDP, čo je o zhruba 12 percentuálnych bodov viac ako v USA a Japonsku.
Aj toto má byť podľa rezortu financií ospravedlnením prípadného zvyšovania daní
na Slovensku.
Vyššie daňové zaťaženie pritom podľa analytika Slovenskej
sporiteľne Michala Mušáka narúša efektívnu alokáciu prostriedkov. "To
znižuje výkonnosť ekonomiky. Ak o použití peňazí rozhoduje za ľudí štát,
nepozná preferencie jednotlivcov a nech sa teda aj akokoľvek snaží, jeho
rozhodnutia budú menej efektívne" poznamenal pre Aktuálne.sk.
"Výsledkom je potom niekedy, že štát sa snaží zachovať
výrobu v sektoroch, po ktorých už nie je dopyt a tieto prostriedky chýbajú v
perspektívnejších odvetviach," doplnil Mušák.
Hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo poukázal na fakt, že
daňové zaťaženie nie je jediným faktorom, ktorý rozhoduje o tom, ako sa
"dýcha podnikateľskému sektoru a investorom". Preto podľa neho výška
daní nie je jednoznačnou príčinou zaostávania starého kontinentu v porovnaní s
USA alebo Japonskom.
Vyššia angažovanosť štátu však podľa neho môže byť brzdou.
"Zároveň však treba zdôrazniť, že nízke daňové zaťaženie samo o sebe nie
je garanciou hospodárskeho úspechu, ak sa s ním nespájajú ďalšie nemenej
dôležité faktory, ako je dobrá vymožiteľnosť práva, adekvátna administratívna
náročnosť, eliminácia korupcie, stabilné makroekonomické a politické
prostredie, ale aj mnohé ďalšie ingrediencie ekonomického rozmachu,"
zhodnotil Vaňo pre Aktuálne.sk.
Aktuálne.sk
| 19.11. 2009 | Marek Ročkár
