Hitparáda dlžníkov (Aktuálne.sk)

Dlh verejnej správy by mal v priebehu 3 rokov vzrásť z 27,7% podielu na
HDP v roku 2008 na 42% v roku 2011. Len počas tohto roka už dlh
vzrástol o vyše 3,5 mld. eur. Pre porovnanie: zamestnanci a živnostníci
zaplatia ročne daň z príjmov zhruba 1,7 mld. eur, to jest polovicu.

Hoci samotnou výškou dlhu sa radíme na spodné priečky nie práve
optimistickej hitparády, relatívnym rastom dlhu (podiel dlhu vzrastie o
viac ako 50%) sa podľa prognóz zaradíme do prvej desiatky (viď posledná
tabuľka).

Nasledujúce tabuľky ukazujú prehľad vo viacerých dlhových parametroch,
pričom treba upozorniť, že ide o údaje Eurostatu za rok 2008, keď
stimulačné balíčky vlád ešte nestihli nabrať na sile.

1) Najznámejšie porovnanie dlhu v pomere s ročnou výkonnosťou ekonomiky
(%HDP) zobrazuje nasledujúca tabuľka. Taliani by svoj dlh nesplatili,
aj keby rok pracovali bez nároku na príjem a žili len zo vzduchu.

2) Dlh verejnej správy je len nepresné označenie pre dlh, ktorý leží na
pleciach obyvateľov. Nakoľko však v súčasnosti máloktorá krajina dlh
skutočne znižuje splácaním, minimálne úroky z tohto dlhu musia platiť
výhradne obyvatelia z daní. Preto je ďalšia štatistika porovnaním výšky
úrokov pripadajúcich na obyvateľa v EUR.

Pokiaľ dlh Slovákov vzrastie o polovicu, tak minimálne o polovicu
vzrastú aj náklady na úroky, a to za predpokladu, že nevzrastie úroková
sadzba, za ktorú si dnes požičiavame. Ak dnes dávame na náklady dlhu 1
mld. eur, o tri roky to bude zhruba 1,5 mld. eur. Ktorému ministrovi
vláda zoberie z rozpočtu 500 mil. eur (15 mld. Sk)?

3) Ešte porovnanie úrokových nákladov s HDP (% HDP). Prvá tabuľka totiž
nezohľadňuje výkonnosť ekonomiky, ani to, že investori rozlišujú medzi
dobrými a zlými dlžníkmi. Maďarsko má síce o tretinu nižší dlh
akoTaliansko, ale úrokové náklady má len o pätinu nižšie. Tabuľka tiež
hovorí o tom, aké percento ročnej produkcie ekonomiky skončí na
úrokoch, to jest väčšinou neproduktívne (slovenský dlh tiež nebude rásť
kvôli investíciám, ktoré by v budúcnosti mohli zvyšovať produktivitu
ekonomiky napr. výstavba diaľnic, ale hlavne kvôli vysokej spotrebe a
vysokým vyplácaným dávkam).

4) Na záver predpoveď hitparády najzadlženejších krajín v roku 2011
podľa Európskej komisie. Priemer zadlženia krajín EÚ v pomere k HDP by
mal vzrásť o významných 40%. Za povšimnutie určite stojí „zlepšenie“
keltského tigra.

Aktuálne.sk, 13.11. 2009

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved