Neporiadok vo výdavkoch únie je dôvodom, prečo považujeme
úvahy o zavedení európskej dane za neadekvátne. Európsky dvor audítorov už
15-krát po sebe odmietol podpísať čerpanie rozpočtu únie kvôli nezrovnalostiam
vo výdavkoch. Vzhľadom na rezervy vo výdavkoch by sa preto malo uvažovať skôr o
znižovaní jej celkových príjmov, povedal pre TASR dňa 29.11. 2009 Radovan Ďurana
z INESS.
Bratislava 29. novembra (TASR) – Názory ekonómov na zmenu financovania
Európskej únie (EÚ) sa rôznia. Zavedenie európskej dane by mohlo zvýšiť záujem
obyvateľov EÚ o voľby do európskych štruktúr a dianie v nich, no zároveň by
mohlo obmedziť rozhodovanie o zdanení na národnej úrovni. Vyplýva to z názorov
odborníkov, ktorých oslovila TASR.
Podporovateľmi zavedenia európskej dane sú dvaja najvyšší
predstavitelia bruselskej administratívy, predseda Európskej komisie (EK) Jose
Manuel Barroso a novozvolený prezident únie Herman van Rompuy.
Jednou z alternatív je, že európska daň, ktorá by mohla
nahradiť členské príspevky štátov, by bola zlomkom z platenej dane z
pridanej hodnoty (DPH) a spotrebných daní z palív. "Cena za
financovanie Európskej únie by tak bola jej obyvateľom lepšie viditeľná, zároveň
aj transparentnejšia než v súčasnosti, keď príspevky do spoločného
rozpočtu EÚ putujú najprv ako daňové príjmy do rozpočtov štátov, odkiaľ potom
smerujú do Bruselu," povedal pre TASR hlavný analytik Volksbank Slovensko
Vladimír Vaňo.
Podľa neho viditeľnosť daňového príspevku k fungovaniu
EÚ na každom účte v rámci zaplatenej DPH či spotrebnej dane by mohla
zvýšiť záujem verejnosti o aktívne podieľanie sa na smerovaní únie
napríklad vo forme zvýšenej účasti na voľbách do europarlamentu, ale aj
citlivejšieho vnímania medializovaných tém týkajúcich sa nehospodárneho
nakladania so štrukturálnymi fondmi. "Úvahám o posilnení takéhoto
priameho zdroja financovania by však zrejme mala predchádzať dôkladná
rozpočtová reforma výdavkovej strany. Reformy na výdavkovej strane sú zrejme
horúcejšou a prioritnejšou témou než úvahy o zmene spôsobu
financovania únie," dodal Vaňo.
Neporiadok vo
výdavkoch únie je dôvodom, prečo Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a
sociálnych analýz (INESS) považuje úvahy o zavedení európskej dane za
neadekvátne. "Európsky dvor audítorov už 15-krát po sebe odmietol podpísať
čerpanie rozpočtu únie kvôli nezrovnalostiam vo výdavkoch. Vzhľadom na rezervy
vo výdavkoch by sa preto malo uvažovať skôr o znižovaní jej celkových
príjmov," uviedol pre TASR Ďurana.
Myšlienku spoločnej európskej dane kritizuje aj hlavný
ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora. "Brusel sa snaží liečiť
hospodársku krízu fiškálnou expanziou čiže zadlžovaním štátov a pumpovaním
peňazí ako ekonomiky. Zároveň s tým však prichádza s fiškálne reštriktívnym
opatrením, keď chce peniaze z ekonomík opäť sťahovať. Ako dôvod nakoniec opäť
uvedie krízu," konštatoval pre TASR Pikora.
Podľa Ďuranu je za
možným zavedením európskej dane skôr politická ako ekonomická úvaha. "Z
pohľadu bežného Slováka by zavedenie európskej dane znamenalo stratu možnosti
aspoň v národných voľbách ovplyvňovať vlastné daňové zaťaženie," uzavrel
ekonóm.
kva gl
Hospodárske
noviny, 30.11. 2009
