Štátny úver pre nemocnice nie je podľa Juraja
Karpiša z INESS dobré riešenie. Problémom je, že ministerstvo ešte pred
oddlžovaním tvorbu dlhu nezastavilo a ani neprišlo so žiadnymi systematickými
návrhmi, ako tvorbe dlhu predchádzať, povedal pre SME dňa 2.12. 2009.
Nemocnice
pravdepodobne nesplatia úvery, ktoré dostanú na svoje oddlženie, tvrdia
analytici. Vyše 130 miliónov eur z rozpočtu tak môže skončiť ako nenávratná
štátna pomoc.
BRATISLAVA. Nemocnice mali ku koncu minulého roku dlh vo
výške 273,2 milióna eur. Väčšinu z neho spôsobili zdravotné zariadenia pod
ministerstvom zdravotníctva. Na zaplatenie faktúr čakajú najmä dodávatelia.
Zariadeniam hrozia exekúciami. Tie vláda do budúceho roku
pozastavila. Je to však len dočasné riešenie.
Preto sa ministerstvo zdravotníctva pod vedením Richarda
Rašiho zo Smeru rozhodlo platobne neschopným nemocniciam pomôcť úverom.
Ministerstvo financií na to vyčlení vyše 130 miliónov eur (okolo štyroch
miliárd korún) zo štátnych finančných aktív. „Tieto prostriedky sú k
dispozícii," povedal Miroslav Šmál, hovorca ministerstva financií.
Chýba systém
Štátny úver však nie
je podľa analytikov dobré riešenie. „Problémom však je, že ministerstvo ešte
pred oddlžovaním tvorbu dlhu nezastavilo a ani neprišlo so žiadnymi
systematickými návrhmi, ako tvorbe dlhu predchádzať," povedal analytik
INESS Juraj Karpiš.
Oddlžovanie nemocníc
je podľa neho „nutne diskriminačné".
Tí, ktorí hospodárili
lepšie a dlh nevytvárali, teda najmä neštátne zariadenia, budú potrestaní tým,
že nedostanú štátnu dotáciu, tvrdí analytik. Upozorňuje na to, že ak by
splácanie štátneho úveru bolo reálne, vybrané nemocnice by si požičali od bánk.
Systémové riešenie chýba aj Petrovi Pažitnému z Health
Policy Institute. Takto poskytnuté peniaze podľa neho umožňujú krátke
nadýchnutie štátnym nemocniciam z hľadiska doplnenia hotovosti, ale neriešia
to, aby sa ďalej nezadlžovali.
„Výpomoci poskytnuté subjektom, ktoré nedokážu vyrovnane
hospodáriť, môže pre ne priniesť z krátkodobého pohľadu úľavu aj vzhľadom na
blížiace sa voľby, ale dlhodobo sa opätovne vysiela signál, že vyrovnané
hospodárenie nie je preferované a že neefektívne nemocnice vždy zachráni
štát," povedal.
Štátne dostali všetky
Peniaze majú byť rozdelené medzi 25 nemocníc, ktoré vyberalo
ministerstvo zdravotníctva. O pomoc sa pritom prihlásilo 34 zariadení. Všetky
štátne nemocnice, ktoré chceli získať úver, ho dostali.
„Projekty sa posudzovali po formálnej stránke, a tie, ktoré
prešli formálnym hodnotením, boli posudzované po stránke obsahovej,"
povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková.
Na posúdenie čerpania návratnej finančnej výpomoci
ministerstvo zriadilo komisiu. Tá mala hodnotiť viaceré body. Napríklad:
„Komplexnosť predložených podkladov, ich prehľadnosť a usporiadanie, potrebnosť
z hľadiska dostupnosti zariadenia pre verejnosť a lokalitu alebo
preukázateľnosť podkladov, a to úrovňou detailu plánov a vysvetľujúcim
komentárom".
Fakultná nemocnica v Košiciach, ktorá dostala po fakultnej
nemocnici v Banskej Bystrici a v Bratislave najviac peňazí – 14,691
milióna eur – predložila podnikateľský plán na obdobie rokov 2009 až 2020.
„Plán predpokladá zmobilizovanie zdrojov a počíta s
odpredajom nadbytočného majetku, zvýšením výnosov a racionalizáciou nákladov
tak, že budeme schopní splácať poskytnutú návratnú finančnú výpomoc do roku
2020," povedala hovorkyňa nemocnice Jaroslava Oravcová.
Úver za komerčný úrok
Návratná finančná pomoc, ktorú má ministerstvo financií
vyplatiť 25 zariadeniam, bude zúročená: „Pôjde o štandardnú komerčnú
úrokovú sadzbu," povedal Šmál.
Úver aj s úrokmi majú nemocnice splatiť počas 15 rokov. Môžu
si uplatniť dvojročný odklad. Nemocnice by sa k splácaniu mali zaviazať pri
podpise zmluvy. To by sa podľa Oravcovej malo stať v najbližších dňoch.
Súčasťou zmluvy by mali byť aj postihy za neplatenie úveru.
Tie by sa mali riadiť zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy,
povedala Čižmáriková z ministerstva.
Ten hovorí o sankciách vo výške 0,1 percenta zo sumy
neodvedenej v určenej lehote za každý deň prekročenia tejto lehoty.
SME 2. 12.
2009 | Veronika Folentová
