Napriek tomu, že Slovensko je v porovnaní s
ostatnými krajinami Európskej únie naozaj menej zadlžené, prejesť túto rezervu
nezodpovednou politikou neschopnou šetriť ani v celosvetovej hospodárskej kríze
nie je príliš rozumné. Vyššie deficity a vyšší dlh znamenajú, že v budúcnosti
sa budú musieť zvyšovať dane. Vyššie dane znížia konkurencieschopnosť Slovenska
a pripravia nás o časť hospodárskeho rastu, povedal pre Hospodárske noviny dňa
4.12. 2009 Juraj Karpiš z INESS.
Verejný dlh na Slovensku rekordne porastie. Schválený
rozpočet na budúci rok počíta s deficitom 5,5 percenta. To spôsobí, že dlh v
priebehu dvoch rokov vzrastie z 28 na 40 percent nášho hrubého domáceho
produktu. To môže mať ďalekosiahle následky.
Väčšina analytikov sa zhoduje v tom, že toto samo osebe ešte
nie je zlým znamením. Spolu s nami totiž stúpa aj zadlženosť ostatných krajín a
Slovensko je na tom v porovnaní s krajinami s podobným ratingovým ohodnotením
rovnako. Senior analytik VÚB banky Martin Lenko dodáva: „Aj po odhadovanom
zvýšení na úroveň 40 percent HDP bude zrejme Slovensko s touto úrovňou dlhu v
Európskej únii stále takmer na chvoste. To však neznamená, že by sme mali byť s
rastom dlhu spokojní. Neustály rast zadlženosti brzdí ďalší rast a rozvoj a zvyšuje
riziko, že sa štát dostane do problémov.“ Hlavný analytik Volksbank Slovensko
Vladimír Vaňo dodáva: „Tempo, akým k nárastu verejného dlhu došlo v takom
krátkom čase, len počas dvoch rokov, môže v očiach ratingových agentúr vyvolať
oprávnené otázniky.“
Dvojnásobok
Podstatné bude podľa odborníkov najmä to, ako sa Slovensku podarí plánovaný
deficit naplniť. Ide o veľmi dôležitý signál pre Európsku centrálnu banku a pre
finančné trhy. „Limit 5,5 percenta HDP pre deficit je tak na rozdiel od tohto
roka betónovým rozpočtovým obmedzením, ktoré musí byť na budúci rok
bezpodmienečne dodržané. Ak by sa vývoj rozpočtových príjmov odchýlil od plánu,
znamená to, že dodržanie deficitu na plánovanej úrovni si môže vyžiadať aj nepopulárne
opatrenia na príjmovej strane rozpočtu,“ tvrdí Vaňo a dodáva, že tento rok sme
sa v deficite štátneho rozpočtu ocitli nie vlastnou vinou, ale pre vážnejšie
než očakávané zhoršenie globálnej hospodárskej situácie. Stalo sa tak, že vláda
počítala s väčšími príjmami do štátneho rozpočtu než aké boli v skutočnosti.
Budúci rok je však oproti tomuto zásadne odlišný, pretože už nebude možné
argumentovať tým, že išlo o neočakávaný vývoj.
Ako za to zaplatíme
Deficit štátneho rozpočtu znamená, že štát si musí chýbajúce peniaze niekde
požičať. Vyšší dlh a úrokové náklady z toho plynúce preto prinesú menej služieb
poskytovaných štátom. To potvrdzuje aj
Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS a dodáva:
„Napriek tomu, že Slovensko je v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie
naozaj menej zadlžené, prejesť túto rezervu nezodpovednou politikou neschopnou
šetriť ani v celosvetovej hospodárskej kríze nie je príliš rozumné. Vyššie
deficity a vyšší dlh znamenajú, že v budúcnosti sa budú musieť zvyšovať dane.
Vyššie dane znížia konkurencieschopnosť Slovenska a pripravia nás o časť
hospodárskeho rastu.“ Navyše, aj vďaka nízkym daniam a relatívne nízkym mzdovým
nákladom je Slovensko v súčasnosti stále konkurencieschopnou ekonomikou, ktorá
môže profitovať z premiestňovania výroby do lacnejších lokalít. Je však
dôležité, aby sme ich nemuseli zvyšovať, čo by negatívne ovplyvnilo našu
pozíciu.
Zuzana Vašková
Hospodárske
noviny, 4.12. 2009
