„Barbarský
prežitok“ pochovaný v 20. storočí
predčasne asi najznámejším britským ekonómom Johnom Maynardom Keynesom vstal z
mŕtvych. V týchto dňoch dosahuje historické rekordy vo viacerých svetových
menách. Zlato sú peniaze. Je to tak už tisícročia.
Jeho monetárnu funkciu takmer 40 ročný experiment s papierovými, ničím
nekrytými peniazmi neohrozil.
Dnes sa zdá, že je to
práve naopak. Hovoriť o tom, ako rastie cena zlata, ale nie je úplne
presné. Nerastie totiž cena zlata, ale klesá hodnota papierových peňazí. Centrálne banky ich totiž chrlia do obehu
v úctyhodných množstvách a zlata pribúda tempom len 1-2% za rok.
Počet peňažných jednotiek na jednu uncu tak rastie. Ak vynecháte papierové
peniaze, potom sú ceny tovarov vyjadrené v uncách zlata pomerne stabilné, prípadne mierne klesajú.
Rovnako ako pred sto rokmi si aj dnes
môžete za uncu zlata (800 €) kúpiť
na mieru šitý oblek, výlet cez Atlantik v ekonomickej triede, koňa
alebo 30 fliaš kvalitnej whisky. V starovekom Ríme sa údajne za uncu zlata
dala kúpiť toga a pár sandálov.
Jedno z investičných
pravidiel hovorí, že v zlate by ste mali mať toľko percent svojho majetku,
akú pravdepodobnosť prisudzujete kolapsu finančného systému. Súdiac podľa
terajšej popularity zlata si momentálne mnoho investorov myslí, že toto číslo je
vyššie ako nula. Pritom už dávno nejde iba o zlatom posadnutých
podivínov, často hanlivo označovaných
ako „gold bugs“. Tonu zlata a húfu akcií zlatých spoločností nedávno kúpil
miliardár a úspešný manažér hedžového fondu John Paulson. Ba čo viac,
zlato začali hromadiť aj centrálne banky plné keynesiánskych ekonómov. Centrálne banky tento rok prvýkrát od roku
1988 kúpia viac zlata než ho predajú. Tušia niečo?
Juraj Karpiš
INESS
