Pre niektoré skupiny bolo prijatie eura podľa Juraja
Karpiša z INESS dobré, pre iné nie. V súvislosti s krízou euro podľa neho
pomohlo ochrániť kúpnu silu Slovákov, no na druhej strane spravilo naše
produkty a pracovnú silu drahšími. Negatívom tiež je, že členstvom sa podieľame
na rizikách z nezdravých európskych bánk, povedal pre Hospodárske noviny dňa
9.12. 2009.
Už to bude takmer rok, čo sme na Slovensku prestali platiť
korunami a naším platidlom sa stalo euro. Výhody podľa analytikov prevážili nad
negatívami.
Podľa niektorých bolo prijatie novej meny krokom, ktorý
nemohol byť lepšie načasovaný. Iní zas upozorňujú, že najmä v čase krízy je
euro pre našu ekonomiku skôr ťarchou.
Všetci sa však zhodujú v tom, že z dlhodobého hľadiska má
euro na našu ekonomiku pozitívny vplyv. "Euro prinieslo najmä stabilitu a
pozitíva sa začnú prejavovať až s odstupom času,“ hovorí makroekonomický
analytik ČSOB Marek Gábriš.
Nadlho jediní
V súčasnosti sa podľa hlavného analytika Volksbank Vladimíra Vaňa ťažko hľadajú
nevýhody prijatia eura. "Zavedenie eura bolo rozhodne tým najlepším
krokom, čo sa Slovensku mohlo prihodiť.“ V porovnaní s okolitými krajinami máme
napríklad výrazne nižšiu infláciu. Takmer nepovšimnutá ostáva podľa neho
skutočnosť, že najdôležitejší protikrízový stimul dostali slovenské firmy od
Európskej centrálnej banky. "Tá zrazila svoju základnú sadzbu na rekordné
minimum jedno percento.“ Uvoľnenie menovej politiky a oproti susedom rekordne
nízke medzibankové sadzby tak v tomto roku pociťujú podnikatelia na Slovensku
aj vo výraznom zlacnení úverov firmám.
Ešte pred dvoma rokmi sa zdalo, že prijatie eura v ostatných
krajinách regiónu je len otázkou času. "Po tomto roku je zrejmé, že ďalšie
rozširovanie eurozóny nebude ani rýchle, ani jednoduché a splnenie podmienok na
prijatie eura nepomerne náročnejšie,“ povedal Vaňo. Nový význam tak nadobudla
geografická poloha Slovenska a v rámci strednej Európy.
"Napríklad pre potenciálnych investorov, ktorí by sa
radi podieľali na rýchlejšom raste východnej časti EÚ, no pri investovaní by
radi využili výhody stabilnejšieho prostredia eurozóny.“ Slovensko je
geograficky súčasťou východnej skupiny nových členských krajín únie, no zároveň
aj plnoprávnym členom eurozóny so všetkými s tým spojenými výhodami.
"Prijatie eura, s takým šťastným načasovaním, bude ešte mnoho rokov
nereplikovateľnou konkurenčnou výhodou Slovenska oproti ostatným novým členom
únie,“ povedal Vaňo.
Úder podnikateľom
Makroanalytik UniCredit Bank Dávid Dereník zas hovorí, že prijatie eura v
čase krízy je pre slovenskú ekonomiku skôr ťarchou. "Načasovanie prijatia
eura nebolo až také šťastné, podstatné však je, že sa nám podarilo do eurozóny
vstúpiť.“ Nevýhodou je napríklad to, že kurzy okolitých mien sa výrazne
oslabili, a tak slovenský podnikateľ dostával v eurách za svoje predaje v
zahraničí čoraz menej. "Euro tak znižovalo konkurencieschopnosť našich
exportérov,“ hovorí.
Slabé kurzy okolia tiež prinútili mnohé domácnosti, aby za
nákupmi vycestovali do zahraničia. "Tento efekt sa naplno prejavil v
maloobchodných tržbách, ktoré sa v porovnaní so susedmi prepadli omnoho
intenzívnejšie.“ Ďalšími zasiahnutými sú podľa neho napríklad robotníci prichádzajúci
v Česku o prácu. "České koruny si zamieňali pri veľmi slabom kurze, a
tak dostali aj o pätinu menej ako to bolo pred krízou,“ vysvetľuje Dereník. Z
dlhodobého hľadiska má však aj podľa neho euro pre slovenskú ekonomiku skôr
pozitívny význam.
Každý vníma inak
Prijatie eura sme teda pocítili
rôzne. Pre niektoré skupiny bol tento krok podľa analytika INESS Juraja Karpiša
dobrým, pre iné zlým. "Kým tí, čo mali úspory v slovenských korunách, môžu
byť spokojní, exportéri asi príliš nadšení nie sú.“ V súvislosti s krízou euro
podľa neho pomohlo ochrániť kúpnu silu Slovákov, no na druhej strane spravilo
naše produkty a pracovnú silu drahšími. "Negatívom je, že členstvom sa
podieľame na rizikách z nezdravých európskych bánk,“ hovorí Karpiš.
Dušan Uhrín
Hospodárske
noviny, 9.12. 2009
