Keby sa podarilo znížiť počet zamestnancov o 10
percent a časť ušetrených peňazí by vláda použila na odmeny alebo zvýšenie
platov štátnych zamestnancov, ktorí odvádzajú kvalitnú prácu, bol by to dôvod
na pochvalu. Plošné zvyšovanie platov vo svetle miliardového deficitu však
nemôže byť hodnotené pozitívne, povedal Radovan Ďurana z INESS pre
Hospodárske noviny dňa 10.12. 2009. Upozornil tiež, že vláda minie v budúcom
roku na mzdy zamestnancov rozpočtových organizácií o 6,6 percenta viac ako v
roku 2008.
Zamestnanci štátu dostanú budúci rok pridané jedno percento
k platu. Vláda včera definitívne schválila dohodu s odborármi, ktorá aj v čase
krízy zabezpečí pracovníkom platených zo štátnej kasy zvýšenie platov. Dôvod na
"radosť“ tak majú policajti, hasiči, lekári či učitelia.
"Viac sa kvôli kríze vyjednať nedalo, vláda
rešpektovala kolektívnu zmluvu a postupovala podľa nej. Keďže očakávame, že
inflácia nebude taká vysoká ako v minulých rokoch, ale zhruba do 1,8 percenta,
tak očakávame nulový rast reálny platov,“ hovorí odborársky boss Ján Gašperan.
V Česku idú do mínusu
Ešte vlani zabezpečili odborári jednotlivým skupinám štátnych zamestnancov
zvýšenie platov od troch do siedmich percent. Najviac dostali pridané učitelia
a ďalší zamestnanci základných a stredných škôl. Napriek tomu môžu mať dôvod na
radosť aj tentoraz – je totiž kríza.
Na porovnanie – susedná Česká republika platy štátnych
zamestnancov znižuje – podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok by mali
základné platy všetkých skupín klesnúť o štyri percentá.
"To ešte v histórii Českej republiky nebolo, v
niektorých prípadoch môže ísť o zníženie platu až o dvetisíc korún,“ tvrdí
hovorkyňa najväčšej odborovej organizácie v Česku Jana Kašparová. Odborári
včera proti škrtaniu platov demonštrovali vo viacerých mestách našich susedov.
Pre úplnosť však treba dodať, že policajti či učitelia na Slovensku majú v
porovnaní s českými kolegami plat zhruba o sto eur nižší.
Kríza brzdí rast
Kým v súkromnej sfére rastú platy podľa výkonov a úspechov v práci, o
platoch štátnych zamestnancov rozhodujú politici. Práve vo sfére verejnej
správy tento rok rástli platy najrýchlejšie – podľa údajov štatistiky stúpla
priemerná mzda za prvý polrok medziročne o 11 percent na 910,91 eura. Rast
platov v súkromnej sfére zabrzdila hospodárska kríza – priemerná mzda v
ekonomike stúpla medziročne len o 4,7 percenta na 710,45 eura.
Dnes verejný sektor
zamestnáva zhruba 361-tisíc ľudí, len štátny rozpočet na budúci rok počíta s
osobnými nákladmi na nich vo výške 3,4 miliardy eur. Keby sa podarilo znížiť
počet zamestnancov o 10 percent a časť ušetrených peňazí by vláda použila na
odmeny alebo zvýšenie platov štátnych zamestnancov, ktorí odvádzajú kvalitnú
prácu, bol by to dôvod na pochvalu. Plošné zvyšovanie platov vo svetle
miliardového deficitu však nemôže byť hodnotené pozitívne,“ tvrdí analytik
Inštitútu sociálnych a ekonomických analýz Radovan Ďurana. Upozorňuje, že vláda
minie v budúcom roku na mzdy zamestnancov rozpočtových organizácií o 6,6
percenta viac ako v roku 2008.
Tomáš Nejedlý
Hospodárske
noviny, 10.12. 2009
