Luxus poskytovania plošných dávok, ako sú napríklad
prídavky na deti rodinám s miliónovými ročnými príjmami znamená, že vláde
neostávajú prostriedky na potrebnejšie výdavky, uviedol pre ČTK dňa 13.12. 2009
Radovan Ďurana z INESS.
Budovať sociálny štát, ktorý by prispel k rýchlejšiemu rastu
životnej úrovne chudobnejších ľudí, sa podľa oslovených ekonómov vláde Roberta
Fica (Smer-SD) výraznejšie nedarí.
Kabinet síce presadil viaceré nové štátne dávky, ale
neponúkol riešenia, odkiaľ získať peniaze na rozsiahlejšiu sociálnu pomoc,
povedali. Podľa riaditeľa tlačového odboru úradu vlády Braňa Ondruša je na
zásadnejšie zmeny v oblasti príjmov štátu potrebné dlhšie obdobie.
Vládna koalícia na čele so Smerom-SD, ktorý sa hlási k
politickej ľavici, sa k budovaniu sociálneho štátu zaviazala v programovom
vyhlásení. Na otázku, o aký typ hospodárenia by malo ísť, Ondruš neodpovedal.
Kabinet však podľa neho nemal zámer zásadnejšie zmeniť daňový systém, pričom
napríklad pre Švédsko, ktoré sa zvyčajne považuje za príklad sociálneho štátu,
sú charakteristické vyššie dane z príjmu.
Práve pre chýbajúce zmeny v príjmovej oblasti verejných
financií analytici spochybňovali, že vláda vytvárala sociálny štát. Spustiť
vyplácanie takzvaných vianočných dôchodkov, zvýšiť príspevky pri narodení detí
či nasmerovať viac peňazí do zdravotníctva mohla podľa nich vďaka ekonomickému
rastu krajiny v predchádzajúcich rokoch. Prispeli k nemu aj reformy
predchádzajúcej pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu, tvrdili ekonómovia.
"Všetky zmeny vládnych politík boli len kozmetické. Na
súčasnom vývoji fiškálnej situácie sa teda odráža zotrvačnosť," uviedol o pôsobení
terajšieho vládneho kabinetu Ján Marušinec z pravicovo orientovaného centra pre
ekonomické a sociálne analýzy MESA 10. Vláda podľa neho presadila najmä zmeny,
ktoré sa považujú za populárne.
Podobne sa vyjadrila aj analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
"Slovenská ekonomika v predchádzajúcich dvoch rokoch ťažila ešte z
reforiem uskutočnených počas predchádzajúcej vlády," poznamenala. Počas
pôsobenia Fica sa podľa nej rast životnej úrovne mierne spomalil.
Vládnej koalícii sa nepodarilo usporiť peniaze ani
účelnejším využívaním verejných zdrojov, myslí si Peter Goliaš z mimovládneho
Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). "Dlhodobým problémom
Slovenska je neefektívne míňanie," povedal.
Za neúčelné považujú
analytici napríklad aj niektoré sociálne dávky. "Luxus poskytovania
plošných dávok, ako sú napríklad prídavky na deti rodinám s miliónovými ročnými
príjmami znamená, že vláde neostávajú prostriedky na potrebnejšie výdavky,"
uviedol Radovan Ďurana z bratislavského inštitútu INESS. Parlament vlani
zvýšil príspevok o 3,3 eura (100 korún) na 21,25 eura (640 korún) mesačne. V
budúcom roku vzrastie na 21,99 eura (662,5 Sk) a na túto dávku by malo smerovať
z verejných zdrojov 332 miliónov eur (9,7 miliardy korún).
"Súčasťou úsilia o budovanie sociálneho štátu je aj
zvyšovanie verejných výdavkov v sociálnej oblasti, na zdravotníctvo a
školstvo," reagoval Ondruš na otázky o zámeroch vlády zlepšovať život
chudobnejších. Pripustil, že rozsiahlejšiu štátnu podporu umožnil práve rast
ekonomiky v minulosti. Zároveň naznačil, že podstatnejšie zmeny na zvýšenie
verejných zdrojov zatiaľ nebolo možné presadiť. "Nie je napríklad možné zo
dňa na deň, ba ani z roka na rok, a tobôž nie v čase globálnej hospodárskej
krízy, zásadne zmeniť štruktúru hospodárstva a jeho katastrofálnu
otvorenosť," uviedol. Slovensko totiž podľa neho do veľkej miery závisí od
exportu do zahraničia.
ČTK
