Radovan Ďurana sa vyjadroval 21.12.2009 pre Hospodárske
noviny k problematike zamestnávania mladých a absolventov.
Najúčinnejšou pomocou je ekonomický rast generujúci pracovné miesta podmienený
pružným podnikateľským prostredím. Sociálny systém by nemal motivovať k nečinnosti, ale naopak, k práci.
Bez
vzdelania sa práca hľadá ťažko. Na Slovensku to platí dvojnásobne.
V prieskume zamestnanosti mladých
ľudí s nízkym vzdelaním skončilo Slovensko z krajín európskej dvadsaťsedmičky
na poslednom mieste. Iba o trochu lepšie dopadli v európskej konkurencii
Slováci so strednou školou.
Na chvoste únie
Podľa Eurostatu miera nezamestnanosti v kategórii 25- až 34-ročných s
najnižším vzdelaním zastala v druhom štvrťroku u nás až na 54 percentách
Štát napriek tomu tvrdí, že jeho kroky sú efektívne. "V zásade
považujeme aktívnu politiku trhu práce za úspešnú, najmä pokiaľ ide o oblasť
rekvalifikácie, vzdelávania a prípravy pre trh práce,“ reagoval pre HN
Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento rok sa na
opatrení tohto typu podľa neho zúčastnilo vyše 60-tisíc osôb.
Najlepšie sa s nezamestnanosťou
vyrovnali v Holandsku a stredomorských štátoch únie na Malte a Cypre, kde je
bez práce menej ako desatina obyvateľstva v uvedenom veku.
"Na východ Slovenska sa vrátilo zhruba
40-tisíc ľudí z Írska a Veľkej Británie, ale ani na Slovensku nenašli prácu,“
dokresľuje alarmujúci počet Radovan Ďurana z Inštitútu sociálnych a
ekonomických analýz. Ide prevažne o ľudí, ktorí majú len základné vzdelanie,
prípadne zvládli rok – dva na bývalých učilištiach. Odborníci sa domnievajú, že
ide najmä o mladých Rómov. "Sú to mladí ľudia, ktorí nedokončili
vzdelanie a sú zo značnej časti z rómskej menšiny,“ hovorí analytik Slovenskej
akadémie vied Viliam Páleník. Slová o tom, že vláda zápasí s
nezamestnanosťou mladých nevzdelaných ľudí efektívne, považuje za nezmysel. "Aktívna
politika trhu práce je extrémne neefektívna.“
Sociálne podniky, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica na
zvýšenie zamestnanosti, podľa neho nefungujú, rovnako ani aktivačné práce. "Naopak,
vláda platí za to, že títo ľudia chodia do školy, ale neučia sa,“ dodáva
Páleník.
Recept na problém
Jednoduché
riešenia na dosah ruky však odborníci nevidia. Páleník vidí cestu v zlepšení
aktívnej politiky trhu práce. "Tlak na ukončenie základného vzdelania a
získanie stredného vzdelania, štandardné sociálne podniky, verejnoprospešné
práce namiesto aktivačných a dotovaná práca.“ Ďurana hovorí o reálnejšej kombinácii ekonomického rastu, podporovaného
zo strany vlády príslušnými opatreniami – ako napríklad znížením odvodov pre
zamestnávateľov či zrušením minimálnej mzdy (prípadne zavedením tzv.
regionálnej minimálnej mzdy), ktorá by umožnila vytvorenie väčšieho množstva
pracovných miest a menej štedrej sociálnej siete, ktorá by motivovala pracovať.
"Aktívna politika trhu práce prichádza ako nástroj na riešenie
neskoro.“
Nespokojní zamestnávatelia
Situácia je alarmujúca aj podľa zamestnávateľov. "Dlhodobo
upozorňujeme na to, že profily absolventov škôl nie sú v súlade s potrebami
trhu práce,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin
Hošták.
Pomôcť by podľa neho mal nový zákon o odbornom vzdelávaní,
na ktorom zamestnávatelia spolupracovali s ministerstvom školstva. Ten by mal
umožniť stredným odborným školám lepšie pripraviť absolventov na prax.
Hospodárske noviny, 21.12.2009
