Nad Slovenskom sa koncom roku 2008 začali zaťahovať
mračná hospodárskej krízy. Po nevídaných rastoch hospodárstva z
predchádzajúcich rokov tento rok prišla búrka v podobe strmého pádu smerom
dolu.
Podľa aktualizovanej prognózy Národnej banky Slovenska tento
rok naša ekonomika poklesne o 4,8 percenta. Nejde o zapotácanie sa, ktoré
by sme si spôsobili sami. Do priepasti nás ako otvorenú ekonomiku stiahli silné
ekonomiky sveta. Na druhej strane, Slovensko obišla finančná kríza, ktorá tej
hospodárskej predchádzala. Vďaka relatívne dobrej kondícii bankového sektora
nemusela vláda zasahovať sanáciou postihnutých finančných inštitúcii ako vo
väčšine vyspelých krajín západného sveta a nemusela ani pristúpiť k ich
znárodňovaniu, ako napríklad u susedov v Rakúsku.
Napriek tomu zasiahla kríza Slovensko pomerne dramaticky.
Dokazuje to nielen výrazný pokles priemyselnej produkcie (za prvých 8 mesiacov
medziročne o 19,9 %) a tržieb v takmer všetkých odvetviach (indikátor vybraných
hlavných odvetví klesol o 18,7 %), ale následne aj nárast miery nezamestnanosti
o polovicu.
Na tú situáciu musela, samozrejme, zareagovať aj vláda. Hoci
nikto neočakával, že krízu na Slovensku vyrieši, čakalo sa aspoň, že zmierni
jej dopady na trh práce i hospodárstvo ako celok. Do konca jari navrhla vláda
viac ako 60 takzvaných protikrízových opatrení. Takzvaných preto, lebo počet
tých, ktoré v boji s krízou naozaj môžu pomôcť, spočítame na prstoch jednej
ruky: zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, skrátenie lehoty na vrátenie
nadmerných odpočtov DPH, zrýchlenie odpisovania majetku, pozastavenie platenia
odvodov a znižovanie administratívnych bremien.
Pri komplexnejšom pohľade na všetky opatrenia možno povedať,
že stále chýba sústredenejší dôraz na podnikateľov, ktorí sú v súboji s krízou
v kontaktnej línii. Namiesto toho, aby im vláda v časoch krízy plošne uvoľnila
slučku cestou znižovania nákladov na prácu, rozhodla sa selektívne prispieť na odvody
niektorým z nich. Namiesto spružnenia Zákonníka práce vláda zvýšila minimálnu
mzdu a zakladala sociálne podniky, ktoré predstavujú štátom dotovanú umelú
konkurenciu zdravo fungujúcim firmám. Tiež vytvárajú neudržateľné pracovné
miesta, priestor na korupciu, a predstavujú aj hrozbu, že budeme musieť do
Európskeho sociálneho fondu vracať desiatky miliónov eur. V súlade s rétorikou
o kríze spotreby, na ktorej si vylámala zuby aj iniciatíva niektorých
reklamných agentúr (dnes už zabudnutí Bojovníci proti kríze), zaviedla vláda
šrotovné, o ktorého negatívach hovorí nielen Európska centrálna banka a
renomovaní ekonómovia po celom svete, ale aj samo ministerstvo financií
pripúšťa, že pozitívny efekt tohto opatrenia na štátny rozpočet je len
dôsledkom presunu spotreby z budúcich rokov do roku 2009. Budúci rok sa jeho
dôsledky prejavia v plnej nahote.
Ani zimná vlna protikrízových opatrení neprináša systémovú
podporu súkromného sektora, ktorý generuje drvivú väčšinu produkcie a ktorý
zamestnáva viac než 80 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Schválený
zákon o strategických podnikoch je hrubým zásahom do vlastníckych práv a
prináša do podnikateľského prostredia nový zdroj neistoty. Zahraničným
investorom zase ukázal, že ak na Slovensku vláda niečo chce, môže to ešte stále
dostať akýmikoľvek prostriedkami.
Zaujímavé je aj to, že od jari ani raz nezasadala Rada pre
hospodársku krízu. Nevedno, či je to spôsobené neistotou ohľadom efektivity
opatrení, neochotou vymýšľať nové opatrenia či nemým očakávaním rastu za
hranicami Slovenska, na ktorom by sa zviezlo aj Slovensko. Mimochodom, na ňom,
a nie na vládnych opatreniach bude postavený náš rast v budúcnosti. Vláda
dosiahne najvyšší efekt vtedy, ak nebude rozdávať prostriedky na stimuloch, ale
rovno ich nechá firmám, ktoré ich vedia použiť najlepšie.
Prekvapenie sa teda nekoná, a ani budúci volebný rok nedáva
veľa nádejí na opatrenia, ktorých efekty nevidno na prvý pohľad alebo sa
neprejavia hneď. Darmo, ak strieľate naslepo, nemôžete očakávať, že trafíte do
stredu terča.
Richard Ďurana
INESS
Článok vyšiel v upravenej podobe
.týždeň,
51-52/2009, 21.12. 2009
