Zníženie spotrebnej dane na naftu z 0,481€ na 0,368€ na liter iste
poteší všetkých tirákov a dízlákov, pretože ak trh premietne do ceny
celé toto zníženie, cena nafty klesne nielen o 11,3 centa spotrebnej
dane, ale aj o 2 centy DPH.
Pre tých, ktorým euroceny stále nič nehovoria, nafta by mohla zlacnieť
o 4 koruny, čo je skoro 12% súčasnej ceny. Ako benziňák sa síce môžem
pýtať, že či by nebolo namieste znížiť „pokutu“ aj pri tankovaní
benzínu, ale pri spôsobe a rýchlosti, akou tento návrh vznikol, by bolo
dovolávanie sa systematického postupu minimálne naivné. Znižovanie daní
ani úspory vo verejných financiách sa na Slovensku neplánujú, ale sa
proste z času na čas stanú. A tak sa aspoň utešujem, že z tohto poklesu
budem čerpať nepriamo formou nižších cien tovarov či lacnejšej pošty
(tým nemyslím Slovenskú poštu).
Otázkou však ostáva, čo s výpadkom daňových príjmov. Pri prvom návrhu
zníženia sadzieb prezentovalo ministerstvo financií odhady výpadku vo
výške 100 mil. eur. Z posledných dostupných správ nie je celkom jasné,
čo si ministerstvo vlastne myslí. V dôvodovej správe sa uvádza interval
– výpadok
daňových príjmov štátneho rozpočtu v metodike ESA95 vo výške 60 mil. až
102 mil. eur (1 808 mil. až 3 073 mil. Sk) v roku 2010. No v správe agentúry SITA
sa už objavili Počiatkove úvahy, že takto nízka sadzba by mohla natoľko
stimulovať spotrebu, že by k výpadku ani nemuselo dôjsť, dokonca by
mohlo dôjsť k rastu. O koľko by však musela spotreba nafty vzrásť?
Najjednoduchším spôsobom, ako to vyrátať, je hľadanie koeficientu,
ktorý dorovná pôvodný daňový výnos z litra nafty. Aktuálne platné
sadzby zaťažujú naftu (bez ohľadu na jej cenu) 57,2 centami =
0,481+0,481*0,19. Ak dosadíme novú sadzbu do pravej strany rovnice, to
jest 0,368+0,368*0,19, tak aby sme dostali rovnaký výnos z litra,
musíme ju vynásobiť číslom 1,307. Pri nižších sadzbách by teda musela
spotreba nafty vzrásť o 30,7%, aby štát získal rovnaké množstvo daní.
Tento predpoklad samozrejme platí pri nezmenenej cene komodity, pretože
ak tá vzrastie (vplyvom rastu cien ropy na svetových trhoch), štát sa
do istej miery „zahojí“ už na vyššom výnose DPH.
Je ale možné, aby spotreba nafty vzrástla o tretinu?
Nedostatok informácií neumožňuje vývoj spotreby odhadnúť, a to z
viacerých dôvodov. Nevieme kvantifikovať dopady mýta na prepravu
všeobecne, to sa týka predovšetkým nákladnej a osobnej hromadnej
dopravy. Nevieme, koľko v zahraničí nakúpenej nafty spotrebujú
prepravcovia na Slovensku. Nevieme, či aj osobní dízláci budú jazdiť
viac ako doteraz, a či sa výrazne nižšia cena nafty v porovnaní s
benzínom premietne do presunu nákupov áut smerom k chrochtákom.
Predpokladajme však, že väčšinu spotreby nafty má na svedomí nákladná doprava. Podľa štatistických údajov za prvý štvrťrok 2008,
mala medzinárodná doprava 83% podiel na celkovo najazdených
kilometroch. Ak veľká časť týchto dopravcov čapovala naftu v lacnejšom
okolí, je možné, že celková spotreba vzrastie aj o tretinu. Pre
informáciu, spotreba nafty v roku 2008 dosiahla 1 650 588 m3 (z toho červená, daňovo zvýhodnená nafta tvorila cca 10%).
Ministerstvo financií prognózuje na rok 2010 výber spotrebných daní 1
067 mil.€, čo je síce 1,4% rast oproti roku 2009, avšak zhruba 10%
pokles oproti roku 2008. Dosiahnutie plánovaných výnosov ministerstva
(pri nezmenenom pomere spotrebovanej nafty a benzínu 60:40) by vplyvom
zníženia sadzieb vyžadovalo rast spotreby nafty o 25,2% (rozdiel oproti
30,7% vyplýva zo započítania prognózovaného rastu spotreby na rok 2010).
Ďalšou otvorenou otázkou ostáva, či premiérovu podmienku – zlučovanie
ministerstiev, akceptuje aj parlament, a teda bude môcť byť zníženie
sadzieb uvedené do praxe. Pri schvaľovaní sadzieb však bude mať
parlament v rukách ešte žolíka. Minimálna sadzba spotrebnej dane
stanovená úniou nie je 0,368€, ale 0,33€ za liter. Hoci premiér tvrdí,
že vláda pri znižovaní spotrebnej dane z nafty urobila maximum, nie je
to tak. Ani 4 korunový pokles nezmení celkovo vysoké zaťaženie palív.
Ak dôjde k ekvivalentnému zníženiu ceny vplyvom vládou navrhovanou
nižšou sadzbou spotrebných daní, tak cena nafty by oproti súčasným
1,14€ mala klesnúť na 1€. 53 centov z tohto eura stále pôjde štátu na
daniach.
Radovan Ďurana
INESS
Aktuálne.sk, 20.1. 2010
